Naštvane som asi po desiaty krát zalomcovala vchodovými dverami, no tie sa ako naschvál nepohli ani o milimeter. V tomto momente som preklínala, že som vtedy tie kľúče nechala tu a utiekla ako zranená srna, keď som ho našla v posteli s tou šľapkou. Mohlo to byť ľahšie.
"Ukáž, vidím, že ti to nejde", pretlačil sa Raf do priestoru medzi moje nahnevané ja a kus lakovaného dreva s mosadznou kľučkou.
Vybral z nohavíc potrebné náradie, chvíľu šmtátral v zámke, pokiaľ nepovolila. Čo najtichšie ich otvoril a spoločne sme nastúpili do výťahovej kabíny a vyviezli sa až na najvyššie poschodie budovy, kde sa nachádzal Danov byt.
Znova stačilo pár šikovných pohybov a zámka podľahla. Kto by povedal, že to bude také ľahké? Už len ostávalo otvoriť trezor, zobrať so sebou dôkazy a vypadnúť.
" Stráž! Ak by ktokoľvek išiel, podaj znamenie. Keď to budem mať, podám ti to a ty stadiaľto vypadneš a dokončíš to, platí?" Nikdy som nepatrila k autoritatívnym tipom, no prišla som na to, že to niekedy naozaj nie je na škodu. Mrchy totiž častejšie dostanú čo chcú. A to všetko len vďaka jedinej veci - vedia si totiž chlapov obtočiť okolo prsta a prinútiť ich, aby robili to, čo si oni práve zmyslia.
Rafael ostať stáť pri dverách presne ako som mu prikázala. Proste poslušný psík, ktorý polezie za peniazmi hoc aj do myšacej nory.
Prešla som do kuchyne a dosť neskoro si uvedomila, že som vlastne nevypla hlavný alarm. Nemala som čas vracať sa späť a zadávať osem miestnu číselnú kombináciu. Bolo treba konať rýchlo, no zároveň premyslene a čisto...
YOU ARE READING
✔Sekretárka (Korekcia prebieha)
Short StoryChce začať odznova. Čo urobí aby jej bolesť prestala stúpať na päty? © 2017 3.5.2017. #28 in Short Story 11.02.2017 #36 in Short Story