✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

68.

"Ty si sa asi zbláznila! Konečne si sa ho zbavila a chceš si ho kvôli nejakému úskoku a na hlavu postavenému plánu znova povesiť na krk? Ty si sa vážne načisto zbláznila..." dookola opakujúc tú istú skupinu viet, ako by to bola nejaká mantra, sa rozrušená Sandy, a to myslím úplne do krajnosti, prechádza z jedneho konca kuchyne na druhý a snaží sa prinavrátiť si stratený pokoj.

Odkedy so m ju oboznámila s tým, čo sa chystám urobiť, len čo to trochu premyslím,  chová sa sama ako blázon trpiaci samomluvou. Možno som jej to vôbec nemala hovoriť, ale klamať do očí vlastnej kamarátke naozaj nedokážem. Možno sa viem hrať na niečo čo nie som pred inými ľuďmi, pred ňou však nie. Pozná ma totiž ako vlastné topánky. Obhajoba môjho rozhodnutia by v tejto chvíli zbytočná. Veď aj tak by ma nepočúvala.

Najlepším riešením tejto situácie bude asi, keď sa na pár hodín vyparím. Ona si to nechá prejsť hlavou, trochu vychladne a ja si aspoň trocha zacvičím. Už pred týždňom som si obstarala pernamentku na aerobik a do fitnesscentra. Myslím, že je na čase podniknúť prvé návštevy. Aspoň na chvíľu vypnem a nebudem myslieť na Daniela, kým si nebudem absolútne istá, čo robiť. Veď som posledné mesiace ani na nič iné nemyslela. Iba keď som bola s Tylerom Daniel proste vyfučal z hlavy. Tyler. Bože ako mi  chýbali jeho objatia, bozky, naše spoločné  výlety, jeho prítomnosť. Chýbalo mi rozptýlenie. Chýbal mi on. Človek z mäsa a kostí, ktorý ma učil, ako si užívať život naplmo a naučil ma, čo naozaj znamená slovo láska.

***
Boli dve hodiny poobede, takže som sa rozhodla zájsť najskôr do fitnesscentra a potom, ak samozrejme budem s tou mojou minimálnou, skoro žiadnou kondíciou zvládať, pôjdem ešte okolo piatej do štúdia aerobiku.

Keď som prekročila prah centra so športovou taškou na cvičenie v rukách, žena za pultom sa na mňa milo usmiala. Možno, že práve ten úsmev mi dodal odvahu prikročiť k nej s pernamentkou v rukách a začať na sebe pracovať viac, než kedykoľvek predtým.