✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

34.

Oči mi takmer od prekvapenia vyleteli z jamôk. Oproti mne totiž v pracovnom obleku s dvoma šanónmi papierov.
"Sam? Čo tu robiš?"Prekvapenie v mojom  hlase bolo znať a môj výraz ho vážne pobavil.
"Priniesol som ti nejaké papiere. Šéf trval na tom, aby to bolo do utorka hotové a..." Doslovne som mu vytrhla šanóny z rúk a prinútila sa k umelému úsmevu.
"V poriadku, pustím sa do toho čo najskôr."
Nervózne sa ošil a poškrabal na zátylku. Zrejme nevedel, čo ďalej a ja som premýšľala, ako ho stadiaľto čo najrýchlejšie a čo najslušnejšie, možno s kúskom diplomacie, ak sa podarí...
"Prepáč, že ruším, len som na to včera zabudol,"ospravedlnil sa s rukami vo veckách a otočil sa k odchodu.
"Sam?"Zavolala som za ním, na čo sa ihneď otočil.
"Ano?" Tá otázka nebola bežná. Mala podtón, ktorý som nedokázala zaradiť.
"Ďakujem,"vyšlo z mojich pier dostatočne hlasno, aby ma napriek tej vzdialenosti počul.
"Rado sa stalo. Ak budeš čokoľvek potrebovať, stačí povedať...," odmčal sa. Ticho som prikývla a zavrela za sebou dvere. Prečo mi chcú muži pomáhať, keď mi doteraz len podkopávali nohy?