✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

16.

"Ale notak, zlatko. Nie si vari rada, že ma vidíš?" Jeho hlas sa zmenil do hrozivého šepotu a mne naskočili od hrôzy na celom tele zimomriavky.

"Nie som žiadne vaše zlatko a nechápem, prečo mi tykáte. Vari Vás doma nenaučili slušnosti?" Oborila som sa na neho. Nevedela som, ako ma našiel, no momentálne mi to bolo jedno. Ostávalo len jediné - útek, no musela som všetko starostlivo vymyslieť, niet času nazvyš. Kebyže zmiznem zo sedadla, alebo otvorím dvere kinosály, pochopil by, že toto celé je len hra. Alebo tu bola ešte jedna, oveľa nebezpečnejšia alternatíva, hoc tak nepôsobila - presvedčiť ho, že som niekto iný, i keď som silne pochybovala, že mi na to skočí.

"Veď ty veľmi dobre vieš, kto som," šeptal a rukou siahol k môjmu odhalenénu krku. Prekvapene som zvýskla, na čo sa v sále rozsvietilo svetlo.

"Ste v poriadku, slečna?" Opýtal sa ma uvádzač. Ticho som prikývla a Daniel na mňa hľadel prekvapeným pohľadom.

"Hlboko sa Vám ospravedlňujem slečna, musel som si Vás s niekým zmýliť. " Mala som chuť na neho zazrieť, no to som robila predtým zakaždým, keď sme sa pohádali. To gesto by ma prezradilo. Preto som založila prekrížené ruky na hrudník a nahnevane povedala: "Ešteže tak."

Daniel sa zodvihol a opustil miestnosť. Prezatiaľ som na koni ja, no nabudúce, to už také ľahké byť nemusí.

Vtom sa ku mne rýchlosťou blesku prirútila Jo."Prišla som o niečo? Počula som ťa kričať,"vyslovila, premeriavajúc si ma ustarosteným pohľadom.

"To nič nebolo. A nie, o nic si neprišla. Zatiaľ sa len zoznamovali", pokynula som k znova už bežiacemu filmu.

"Aha, tak dobre." Unavene sa zosunula do sedačky a podala mi Coca Colu a karamelové pukance, na ktoré som ja úplne zabudla.

"Ďakujem, "zamrmlala som. Po tej dráme, čo som pred chvíľou prežila, nevyzeral ten film plný cukru až tak zle.

Cukor bol tým, čo som práve potrebovala.