✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

29.

Prebudila som sa na to, ako cez odhrnuté závesy prenikajú lúče slnka. Svietili mi rovno do tváre! Jediná z vecí,prečo som upršaný Londýn začínala mať rada. Výdatný spánok vďaka pretrvávajúcemu daždivému počasiu robil totiž so mnou naozaj divy. Naštvane som sa zamrvila, snažiac sa rozlepiť unavené oči.

Chcela som sa obrátiť na bok a spať ďalej, lenže akosi to nešlo. Zakaždým som narazila do čohosi tvrdého a mohutného, pritom si nepamätám, že by tá posteľ bola taká malá.

"Prečo ešte nespíš?" Otočil sa ku mne tvárou a mne sa konečne začali obnovovať spomienky na minulú noc. Och, môj Bože, zaúpela som v duchu.

Bez jediného slova som sa vyšmatlala z postele , a opustila spálňu, potkýnajúc sa o naše rozhádzané veci celou cestou do kúpeľne.

Zabuchla a zamkla som za sebou dvere, pri pohľade do zrkadla sa zľakla sama seba, takmer som od desu nad machľanicami na mojom ksichte vykríkla a usadila sa na veko toalety. Potrebovala som celú túto situáciu rozdýchať. Mala som čo robiť, aby som ihneď v tomto momente nezačala hysterčiť. Rukami som si prehrabla zlepené vlasy, i keď si nepamätám, že by som ich postriekala čo i len troškou laku. Sprcha mi snáď pomôže.

Vliezla som do staromódnej vane a pustila na seba prúd studenej vody dúfajúc, že ma to preberie a napovie, čo ďalej.
Ako to však býva, našepkávač si vzal dovolenku a mne ostala len ľadová voda, od ktorej mi naskočila husia koža a bola mi príšerná zima.

----