✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

30.

Tí, ktorí čítali minulú kapitolu, zrejme Vám ju neukázalo celé, takže odteraz časti textu, ktoré na mobile neukáže budem do ďalšej kapitoly prikladať kurzívou.

Bez jediného slova som sa vyšmatlala z postele , a opustila spálňu, potkýnajúc sa o naše rozhádzané veci celou cestou do kúpeľne.

Zabuchla a zamkla som za sebou dvere, pri pohľade do zrkadla sa zľakla sama seba, takmer som od desu nad machľanicami na mojom ksichte vykríkla a usadila sa na veko toalety. Potrebovala som celú túto situáciu rozdýchať. Mala som čo robiť, aby som ihneď v tomto momente nezačala hysterčiť. Rukami som si prehrabla zlepené vlasy, i keď si nepamätám, že by som ich postriekala čo i len troškou laku. Sprcha mi snáď pomôže.

Vliezla som do staromódnej vane a pustila na seba prúd studenej vody dúfajúc, že ma to preberie a napovie, čo ďalej.
Ako to však býva, našepkávač si vzal dovolenku a mne ostala len ľadová voda, od ktorej mi naskočila husia koža a bola mi príšerná zima.

----

Uzimená v osuške a župane som vstúpila so spálne hľadajúc niečo na prezlečenie, no Tya som v posteli už nenašla. Paplóny boli perfektne ustlané. Nebolo ani stopy, že by v nich niekto, viac ako pred vyše hodinou ležal. Ani na zemi nebolo pohádzané žiadne oblečenie. To svoje som našla naskladané na kôpke, položené na vankúši. Vari tu bol Hopkirk, alebo nejaký škriatok, ktorý ten neporiadok upratal? Nad tým som sa pousmiala. Jasné, že niečo také je nemožné.

Zhodila som zo seba župan spolu s uterákom a vybrala zo skrine prvé, čo mi prišlo pod ruku. Spodné prádlo, tyrkysové tričko s dlhým rukávom a dlhé legíny. Vlasy som si prečesala kefou. Pri pohľade do zrkadla, som sa konečne cítila ako človek.

V kuchyni to voňalo klasickými anglickými raňajkami a čerstvou čiernou kávou. Nakukla som do vnútra a v skutku, vyzeralo to lákavo. Nemyslím však len tie raňajky.

Tyler, tentokrát na moju smolu už úplne oblečený, zametal na zemi črepiny skla z vázy, ktorú sme včera stihli zhodiť. Bolo mi jej ľúto. Bol to prvý doplnok, čo som kupovala do tohto bytu.
S metlou sa pohyboval s takou ladnosťou, ako by bola jeho tanečnou partnerkou. Bolo vidno, že mu táto robota nie je cudzia. Pozerať na neho bolo tak príjemné, tak neuveriteľné. Netrvalo dlho a zaregistroval moju prítomnosť.

"Á, dobré ráno. Nevedel som nájsť kávu a panvicu, tak som nám raňajky zatiaľ objednal," ukázal malý stôl s kovovými stoličkami v rohu mojej skromne zariadenej kuchyni.

"Ďakujem, to si nemusel," váhavo som sa usmiala, pomaly ho následujúc k stolu. Odsunul a podržal mi stoličku, nech sa usadím, až potom sa posadil na miesto oproti mne.

"Nemusel, no urobil som to. Ak budem môcť pre teba kedykoľvek niečo urobiť, neboj sa mi o tom povedať? " Prosebne na mňa upieral svoje prekrásne oči. Ja som len nemo prikývla.
"Dobrú chuť."
"Dobrú chuť." Nakoniec to nebolo až také hrozné ako som si myslela. Horšie to bude ale v práci...