Bola som taká vynervovaná, že som nedokázala ani trafiť kľúčom do kľúčovej dierky. Preto som nahnevane kopla do dverí, lenže naboso to veru nebol dobrý nápad.
"Au", zjajkla som na celú chodbu od boclesti.Dnes mám v hlave jeden stupídny nápad za druhým.Nakoniec sa dvere otvorili bez mojej pomoci a v nich stál Ty v boxerkách a tričku na spanie. V tvári mal vpísané zhrozenie a prekvapenie zároveň. Zrejme kvôli tomu môjmu barovému looku a rozmazanej riasenke, ktorá mi momentálne vytvárala pandie líčenie. Ani som sa mu načudovala.
"Preboha, čo sa ti stalo? Si v poriadku?" Zasypával ma zvedavými otázkami, akoby som bola tínedžerka, ktorá sa vrátila z diskotéky skôr než o tretej ráno. Bol by z neho skvelý otec, preblesklo mi mysľou.Začala som sa chichotať ako bláznivá a najlepšie na tom bolo to, že som vlastne ani netušila, čo ma tak pobavilo.Či jeho reakcia alebo miestnosť, ktorá sa so mnou točila, akoby som sedela na kolotoči. Len som sa smiala a smiala. Z plného hrdla, pekne odduševnene. Cítila som sa aspoň na malú chvíľu ako keď som bola malá. Šťastná a bezstarostná. Tá, čo nepozná, aký krutý dokáže byť k človeku osud a okolitý svet.
Viečka mi pomaly začali klesať únavou a svet reality prestal existovať. Aspoň na pár hodín som mohla nerušene snívať o jednorožcoch a šťastných koncoch.
Aspoň raz si pripomenúť staré dobré časy, keď som sa nemusela na nikoho hrať a mohla byť sama sebou.
YOU ARE READING
✔Sekretárka (Korekcia prebieha)
Short StoryChce začať odznova. Čo urobí aby jej bolesť prestala stúpať na päty? © 2017 3.5.2017. #28 in Short Story 11.02.2017 #36 in Short Story