"Bola si už na Londýnskom Oku? Je z neho naozaj nádherný výhľad na celý Londýn." Jeho návrh sa mi pozdával. Po prvý krát po dlhom čase urobiť niečo naozaj bláznivé. V mojom prípade sem patrí aj prekonávanie vlastných limitov, pretože mám strach z výšky.
"Ešte nie. " Odpovedala som ticho, ako nejaká hanblivka, no mohol za to strach, ktorý pri predstave obrovského kolotoča len začal narastať. Ak bolo niečo, čo som naozaj neznášala, tak to boli kolotoče,strašidelné domy či lunaparky všeobecne.
Stále mám husiu kožu z toho, ako som raz za trest musela jedno kolo trčať v tom strašidelnom dome a moji spolužiaci si z toho následujúce tri mesiace robili veľkú srandu.Vyšli sme von na ulicu a ja som si to hneď namierila rovno po chodníku, ktorým sme sem prišli, no zastavila ma Tyova ruka na mojom pleci.
"Neblázni, predsa len tam nechceš ísť peši?" Pozeral na mňa ako na debila a ja som mala chuť si pár nafackovať."Uznávam, nebol to moc dobrý nápad, no chcela som sa prejsť Londýnom, pokým je ešte pekne. Prechádzať sa v daždi by ma totiž s tou mojou imunitou vyšlo draho," povzdychla som si.
"Ty si to už niekedy skúšala?" Neveriacky krútil hlavou. Vari mu nepripadám dosť spontánna? Na nič som nečakala a rozbehla sa k najbližšej fontáne.
Veď ja mu ukážem...
YOU ARE READING
✔Sekretárka (Korekcia prebieha)
Short StoryChce začať odznova. Čo urobí aby jej bolesť prestala stúpať na päty? © 2017 3.5.2017. #28 in Short Story 11.02.2017 #36 in Short Story