✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

75.

"Si si stopercentne istá, že je to tento dom?" pýtal sa ma za posledné tri hodiny asi desiaty raz, zakaždým tým istým pochybovačným tónom.

Prehltla som radšej štipľavú poznámku, čo som mu chcela v návale mrzutosti odvrknúť a miesto toho som sa snažila upokojiť a utriediť myšlienky skôr, než poviem niečo nerozumné. "Som si viac než tisícpercentne istá. Tu každý piatok usporadúva večierky prístupné pre širokú verejnosť. Pár krát som tu bola ako jeho doprovod.

V očiach sa mu opätovne mihol tieň nedôvery, no prikývol.Napravil si nakrivo pripnutého motýlika a ja som si uhladila červenú sukňu večerných šiat z príjemného saténu s primerane hlbokým výstrihom a odhaleným chrbtom. Som pod nimi prakticky nahá, no neprekáža mi to. Rozhodla som sa hrať pozíciu mrchy, takže som pár zmien musela podstúpiť. Odniesli si to dokonca aj moje, minimálne o polovicu skrátené vlasy. Nebola som tým všetkým príliš nadšená, no ja som s tým začala, tak by sa to konečne patrilo aj dokončiť.

Musím v prvom rade presvedčiť Daniela o svojej loajalite a v priebehu jedného týždňa, čo je naozaj krátky časový limit získať dôkazy. Bez nich totiž nezmôžeme nič. Aj keby ho obvinili, do troch dní by si znova lietal ako nejaký páv po slobode, pretože by ho museli oslobodiť kvôli nedostatku dôkazov. Je naozaj neuveriteľné, koľko majú tie štátne ústavy trhlín. A navyše, ak by sa mu podarilo utiecť do Mexika, mala by som po hruškách. Nielenže nevydávajú zločincov, ale ich doslovne chránia. Jedine turistov a svojich obyvateľov posielajú na tie najodpornejšie miesta. Hovorí sa, že kto sa niekedy dostal do mexického väzenia, už živý stadiaľ nevyšiel.

"Pripravená?" opýtal sa s úsmevom, ktorý som mu ihneď opätovala. Vyžaroval z neho pokoj a rozvaha. Bolo vidieť, že vie celkom presne, čo robí. Podal mi akýsi masívny náramok, do ktorého bola zabudovaná GPS. Som rada, že na niečo také myslel. POdľa toho, čo som si o ňom cez internet zistila, mal ešte dvoch bratov. Jeden bol informatik a ten druhý sa špecializoval na výrobu zariadení pre vojenské tajné služby, takže nečudo, že Rafael niečo takéto vo svojej výbave má...

"Ako nikdy predtým. Skús ma zastaviť" , preriekla som pre mňa naozaj netypickým ľadovým tónom a bez toho, aby som čakala, kedy vystúpi, obíde dookola auto a otvorí mi ako správny gentleman dvere, som si ich otvorila sama. Kabelku som nechala ležať na zadnom sedadle a prijala jeho ponúknuté rameno. Prešli sme spolu s davom ďalších párov cez ochranku a ocitli sa v plesovej sále. Vzala som z podnosu od čašníčky dva poháre s červeným vínom a jeden z nich podala svojmu partnerovi.

Na chvíľu sa ku mne majetnícky pritiskol a v najväčšej diskrétnosti zopakoval náš plán. " Hlavne sa drž pravidiel", varoval ma naposledy. Potom sa kamsi bez stopy ako víchor vytratil. Niekedy mám z neho až taký zvláštny pocit, akoby to ani nebol človek z mäsa a kostí, ale len nejaká spirituálna bytosť. To však patrí k jeho povolaniu - byť hlavne všímavý a nenápadný zároveň.

Trvalo mi pomerne dlhú dobu, kým som v dave objavila nový tmavomodrý oblek od Armaniho, ktorý nemohol patriť nikomu inénu, než môjmu cieľu. Daniel si totiž vždy na oblečení potrpel. Jeho poznávacím znakom bolo, že sa vždy akýmkoľvek spôsobom snažil povýšiť nad ostatných a vytvoriť si akoby vlastnú kategóriu, o ktorú sa nemusel s nikým deliť. On bol predsa boss. On bol ten hlavný. Všetci ostatní boli len figúrkami v jeho špinavej hre plnej podfukov a krvou poliatych peňazí. Ako som len mohla byť taká slepá kačica a vnímať len jeho pekný ksicht a široký úsmev? Ako som mohla byť vtedy taká naivná a sadnúť mu na lep?!

Kopla som do seba minimálne tri poháre vína, aby som si dodala odvahu. Bez štipky alkoholu v krvi by som si tie topánky asi od mramorovej podlahy ani neodlepila.

Hra sa práve začala. Daniel, skôr, či neskôr pôjdeš k zemi a ja budem tá, kto sa bude smiať posledná...