71.

124 8 0
                                    

"Larry, Petty, nezájdeme večer niekde von? Už dlho sme nikde neboli..." otočila som sa na svojich kolegov, len čo vchodové dvere do firmy ostali aspoň na chvíľu zavreté a ja som si mohla dovovoliť zobrať dvojité espresso z kávomatu naproti.

"To beriem, inak by som sa zrejme upracovala k smrti. Posledných pár dní to ide so spánkom dolu vodou. Zrejme potrebujem trochu vypustiť  paru," odložila na bok hŕbu faktúr a z termosky, ukrytej pod stolom, vliala do modrej porcelánovej šálky pariaci sa čaj. Napravila lem.modrého saka a rovnako ako ja, uprela pohľad na stále pracujúceho Larryho. Prechádzal po klávesách akoby boli so saténu a plne sa sústredil na obrazovku počítača pred sebou.

"O čom je reč? Nezaregistroval som tvoju otázku." Bodaj by nie, keď celý čas, aj cez obednú pauzu maká ako fretka. Je asi jediný z nás, kto vyštudoval a zároveň robí to čo ho baví. Asi mu môžem len ticho závidieť. Alebo radšej nie. Každý by mal byť predsa spokojný s tým čo má. Rada nad zlato, ktorú mi v detstve vštepovala moja matka.

"Či po práci niekam nevypadneme. Je piatok, víkend máme pred sebou a naposledy to ani nebol záťah, lebo Sonia dostala horúčky."

"Nia je s opatrovateľkou, takže večer to roztočíme. Ale musí prísť aj tvoja kamoška Sandy..." 
Petty sa na mňa sprisahanecky uškrnula a ja som hneď pochopila, koľká bije.

✔Sekretárka (Korekcia prebieha)Where stories live. Discover now