San Francisco | lrh
07 | Just Girls, Honey
Zobudili sme sa o pol ôsmej na zvuk môjho telefónu. Nechcela som to zdvihnúť, ale bolo to extrémne otravné.
Incoming Call: Lily
Lily je moja najlepšia kamarátka. Poznáme sa od mala, no nie je možné stretávať sa s ňou každý deň - žije na druhej strane Californie a obe máme každý deň nabitý program. Preto som sa potešila, keď mi na obrazovke svietilo jej meno.
"Ahoj, Jasmine!" zvískla do telefónu a ja som sa nad ňou automaticky usmiala.
"Nazdar, Lily," pozdravila som ju a čakala, čo z nej vypadne.
"Som v LA a napadlo mi, či by sme niekam nezašli. Volala som aj Francesce a Hazel, povedali, že by to bolo fajn. Čo na to hovoríš?" z jej hlasu som počula očakávanie, na ktoré sa nedalo povedať nie.
"To by bolo skvelé! Stretneme sa v Moon&Sun?" posadila som sa a Luke mi venoval divný pohľad.
"Áno! Dobre, zlato, teším sa."
"Aj ja sa teším, budem tam do hodiny," oznámila som a zložila telefón.
"Kto ti volal?" ozval sa spoza mňa Luke a ja som sa otočila.
"Lily. Idem von, aj tak nemáme žiadne plány?" nervózne som si zahryzla do pery, čakajúc na odpoveď.
"Jasné, choď. Nemôžem ísť aj ja?" sadol si, takže sme si boli tvárou v tvár a ja som sa zasmiala.
"Sú to len dievčatá, zlatíčko." povedala som a ruku položila na jeho líce, priťahujúc jeho pery k tým svojim.
Luke sa do bozku usmial a za zátylok si ma pritiahol bližšie k nemu. "Tak zavolám chalanov, čo povieš?"
Odtiahla som sa. "Samozrejme, rob čo chceš. Asi prídem až v noci, takže to tu budeš mať celé pre seba," usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.
A to teda vysvetľuje, prečo stojím pred zrkadlom s rúžom v ruke, a Luke ma z kraja postele pozoruje. "Naozaj musíš ísť?"
Pretočila som očami a pozrela naňho. Sedel na kraji, s rukami na kolenách a hlúpym úsmevom na tvári - vyzeral ako žiak, ktorý sa snaží dostať čo najlepšie známky, ale moc sa mu to nedarí.
"Ježiš, hej, musím. Nie je to tak, že odchádzam na rok, Luke."
"Rozumiem, ale chalani ma budú šikanovať," namietol, zatiaľ čo ja som si na pery dávala červený rúž.
"Tak na čo si ich volal?" nadvihla som obočie, sústreďujúc sa na moje pery.
"Aby som tu nebol sám," pokrčil plecami a ja som si povzdychla, no ignorovala ho.
Keď som mu neodpovedala ani o niekoľko minút neskôr, prešiel za mňa, zatiaľ čo ja som si na riasy nanášala špirálu. Ruky obmotal okolo môjho pása a sledoval ma v zrkadle. Na sebe som mala bordové šaty, ktoré mi končili niekde v polovici stehien, no stále boli celkom krátke. "Tieto si obliekaš?" mrmlal do môjho krku, ktorému venoval malé bozky.
"Áno," odpovedala som, z nebezpečným nástrojom v mojich rukách.
"Nie sú nejak krátke?" bradu napokon položil na plece a s rukami na mojich bokoch ma sledoval v zrkadle, zatiaľ čo ja som si maľovala riasy, ignorujúc jeho studené ruky na mojom teplom tele.
