San Francisco | lrh
26 | LA
Týždeň ubehol až moc rýchlo. Dnes sme sa s Lukom chystali naspäť do Los Angeles a aj keď to bude znieť zle, tešila som sa späť.
Nie je to tak, že by som Sydney rada nemala - to by som klamala. Mala som to tu rada, ale LA bol môj domov a milovala som to tam viac ako akékoľvek iné miesto na svete.
Síce tam sú falošní ľudia dejú sa tam veci, o ktorých vedia len ľudia z LA, stále to je mesto snov.
"Si v poriadku?" moja ruka sa ocitla na Lukovom pleci - stál na balkóne už dobrých 10 minút a len sledoval výhľad.
Chápala som že ho mrzí to, že už musí ísť späť - ale vedel že to musí spraviť. Koniec koncov, Liz už je dva dni doma a vypadá tak, že už je v poriadku.
"Áno, áno som," pohľad presunul na mňa a usmial sa. Ruku prehodil cez moje plecia a ja som sa k nemu pritúlila. "Len sa lúčim, chápeš. Bude mi to tu chýbať." bez slova som prikývla.
"Chápem. Ale nabudúce tu ostaneme dlhšie, ak budeš chcieť a budeme mať čas. Pri najhoršom priletia oni k nám." usmiala som sa a Luke len prikývol.
"No tak, holubičky, netvárte sa tak, že vám to tu bude až tak moc chýbať," prišiel za nami Jack a my obaja sme hravo pretočili očami. "O päť minút pôjdeme na letisko." oznámil nám a sadol si na gauč, ktorý mali Hemmingsovci na balkóne - mali dosť pekne veľký dom, no stále o niečo menší od toho nášho.
Ani jeden z nás na Jackovu poznámku neodpovedal, pretože to nebolo potrebné.
"Ideme?" pozrela som na Luka a on len s povzdychom prikývol.
V priebehu zvyšných minút sme sa rozlúčili s Lukovou rodinou a vydali sa na letisko. Na naše šťastie sme s Lukom nestretli až tak veľa fanúšikov ako keď sme prišli. S tými, ktorí za nami prišli sme sa ochotne odfotili a šli do lietadla.
Let prebehol, v celku, dobre. S Lukom sme si dobre pospali a zobudili sa až ku koncu.
Práve teraz sme už doma. Ja ležím na gauči v obývačke a sledujem telku, v ktorej beží nejaká blbosť. Luke práve objednal pizzu, pretože čakáme dokým príde celá partia k nám domov.
Aj keď som bola unavená, tešila som sa na nich - nevideli sme sa len niečo okolo týždňa, ale aj tak mi už chýbali. Predsalen, sme spolu takmer stále.
O pár minút prišla aj pizza, aj ľudia, na ktorých sme čakali.
A ako sa dalo čakať, okamžite sme sa vrhli na pizzu - ja s Lukom, Ashtonom a Calumom sme sedeli na gauči zatiaľ čo Michael s Crystal boli na sedačke. Jedli sme pizzu a rozprávali sa o veciach, ktoré nás napadli.
"Inak, Luke, ako je na tom Liz? Andrew?" spýtal sa Ashton a ja som si povzdychla.
"Už je to v poriadku, myslím. Mamu z nemocnice pustili a otec sa pozbieral." Luke pokrčil plecami a ruku obmotal okolo mojich ramien, priťahujúc si ma k nemu.
"Okej, ľudia, fakt nerád kazím vašu trápnu chvíľku," povedal Michael a upútal našu pozornosť. "Nepozrieme si radšej film? Ste nudní."
Uškrnula som sa a súhlasila. "Čo chceme? Aký žáner?"
"Ja by som si rád pozrel horor." vyhlásil Calum a ja s Crystal sme sa na seba pozreli - obe nemáme radi horory - a hlavne vtedy keď ich máme pozerať s chalanmi.
"Hlasujem za horor." postupne sa pripojili aj Ashton s Michaelom a Lukom, takže nám nič iné neostalo.
Preto som do prehrávača dala REC, pretože to bol jediný horor ktorý som vedela v tej rýchlosti nájsť.
