San Francisco | lrh
36 | Little Girl
Frustrovane som si rukou prešla cez vlasy a snažila sa ignorovať Petuniu, ktorá nás sledovala a vyzerala vystrašene. Bola som nesmierne vytočená. Päsťou som silno buchla do steny, akoby mi to malo nejako pomôcť.
"Oh, ešte to tu kľudne všetko porozbíjaj, Jasmine!" Povedal Luke ironickým tónom, čo ma nahnevalo ešte viac. "Aj tak ti to môže ti to byť úplne jedno, všakže."
Zazrela som naňho. "Ani sa neopovažuj hovoriť také-"
"To ty si začala, preboha!" Skočil mi do reči a rozhadzoval rukami okolo seba. "A neverím, že vyťahuješ dva roky staré veci!"
Celá táto hádka je v podstate úplne o ničom. Začala asi pred hodinou, kvôli tomu že som Lukovi povedala aby si po sebe upratoval lebo nie som jeho slúžka. A potom som naňho vytiahla fotky, ktoré boli odfotené novinármi dva roky dozadu, na ktorých bol s nejakým dievčaťom a ja som sa k nim nikdy slovne nevyjadrila. Hej, som jedna z tých priateliek.
"Ako by si sa, kurva, cítil ty, Luke?!" Opäť som zvýšila hlas a prešla som ku krbu.
Luke sa zasmial. A bol to presne ten ironický smiech, ktorý nemám rada. "Necítil by som sa nijak, Jas. Riešiť dva roky staré veci je úplne irelevantné!"
"Nie je to kurva irelevantné!" Otočila som sa k nemu. "Ak si myslíš že vychádzať z klubu s nejakou kurvou zatiaľ čo máš priateľku je v pohode, tak sa môžme hneď aj rozísť, kriste!" Hovorila som slová, ktoré som nemyslela vážne.
Luke si frustrovane povzdychol. "Zlato, počúvaš sa vôbec?! Akože vážne, rozmýšľaš nad tým čo hovoríš?"
"Snažíš sa mi povedať, že som sprostá?"
Videla som, že Luka to už prestalo baviť. Sadol si na gauč a videla som, že sa snažil upokojiť. Hlavu si hodil do dlaní a vyšiel z neho frustrovaný výdych. Petunia sa postavila zo svojej postele a prešla k nemu, túliac sa k jeho nohe. Luke ju začal hladkať.
"Nie, Jasmine, to sa ti nesnažím povedať," pozrie na mňa a ja radšej odvrátim pohľad. "Snažím sa ti vysvetliť, že teraz sa správaš úplne iracionálne. Kričať na mňa je jedna vec, ale vyťahovať na mňa dva roky staré veci, o ktorých som ti už milión krát hovoril a vysvetlil ti ako to celé bolo aj keď si sa na to nepýtala, je druhá." Dohovoril a ja som sklonila hlavu.
"Skurvene sa bojím. Som frustrovaná," ťažko si povzdychnem. "Preto toto všetko." Rukou si prejdem cez vlasy.
Luke sa zhlboka nadýchne. "Čo sa deje, Jasmine? Nemôžeš očakávať že budem vedieť čo sa ti deje v hlave keď mi to nepovieš."
Porazene som vydýchla. "Už o dva týždne odchádzaš. A ja sa toho skurvene bojím, Luke."
Zasmial sa. "A pre to, na miesto toho aby sme si tie dva týždne užívali a snažili sa byť v pohode tak sa hádame?" Prešiel ku mne a pobozkal ma na čelo. "Milujem ťa, Jasmine. To vieš. A už som bol preč veľa krát. Toto zvládneme ľavou zadnou, pretože tak to má byť. Budeš za mnou chodiť. Ja za tebou. Petunia môže ostať u tvojich rodičov. Kedykoľvek môžeš za mnou priletieť a taktiež máme koncerty aj v LA. A prinajhoršom... vždy mi môžeš zavolať." Hovoril a objímal ma.
Hlavu som zaborila do jeho hrude a ruky obmotala okolo jeho pása. Medzi tým ako sa mi do očí začali tlačiť slzy som cítila Petuniine telo, ktoré si vedľa nás ľahlo. Lukova brada sa ocitla na mojej hlave a začal nás húpať zo strany na stranu.
