San Francisco | lrh
18 | Doing Nothing All Day
Luke sa zo štúdia vrátil až okolo tretej ráno - len preto aby nás s Lily našiel rozvalené na gauči pri sledovaní Brooklyn Nine-Nine pri kope jedla a otvorenej fľaši vína.
Teda, nie že by to zaujímalo más dve alebo jeho, všakže. Dal si rýchlu sprchu a potom sa pridal k nám.
Po Lily asi o pol hodinu prišiel John, ktorý bol dlho v práci a Lily ho o to vraj poprosila - aj keď som si bola istá že dnes prespí u nás.
Po tom ako odišla sme sa s Lukom pobrali do postele, pretože on bol unavený a ja som mala vo svojom systéme alkohol, čo ma robilo tiež unavenú.
Práve teraz bolo niečo okolo desiatej ráno a k životu ma prebral Lukov asi desiaty telefonát v tejto hodine. Vedela som, že je unavený a chce sa vyspať, takže som mu jednoducho stlmila zvuk a ľahla si späť. Ja sama som bola dosť unavená, takže som si znovu ľahla, no perinu som zo seba zhodila.
No keď som znovu začala zaspávať, Lukova ruka začala brázdiť po posteli pretože ma pravdepodobne hľadal. "Som tu, baby." chytila som ho za ruku a pretočila sa k nemu.
Toto robil často. Vždy ma hľadal či už v posteli alebo v miestnosti kde bolo viacero ľudí - akoby ho jeho moja prítomnosť upokojovala a ja som si myslela, že to bolo strašne zlaté.
Vždy keď ma v posteli nenašiel, nezaspal. Teda, aspoň tak mi to hovorí on; "Keď si pri mne, dokážem zrelaxovať."
Luke si ma rukou pritiahol k nemu bez toho, aby otvoril oči a ja som sa len pritúlila do jeho teplého tela a uvedomila si, že mi vlastne deku ani netreba - mám pri sebe Luka.
O pár minút už znovu zaspal a ja som len ostala ležať a rozmýšľať.
Keď ma Luke zoznamoval s jeho rodinou, bolo to pre mňa veľmi stresujúce. Nemyslela som si, že ma budú mať radi a istý čas to bola aj, bohužiaľ, pravda.
Jack, Celeste a Ben ma radi mali už od začiatku - viem to podľa toho, že mi to sami povedali a aj sa tak ku mne chovali. No, Liz a Andrew si o mne najprv mysleli veľmi nepekné veci aj keď na to nemali dôvod.
Neviem čo to bolo, ale viem, že Luke sa s nimi kvôli tomu pohádal a neozval sa im asi 3 mesiace (leteli sme do Sydney kvôli tomu, aby ma spoznali).
Po spomínaných troch mesiacoch som dostala telefonát od Lukovho otca, ktorý samozrejme nadával mne; vraj som ho zmanipulovala, aby ich nekontaktoval, na čo som ja nevedela odpovedať. No potom som však dostala hovor od samotnej Liz, ktorá sa mi ospravedlnila aj za Andrewa a jej spravanie - vraj mi nedali ani len šancu a podobne.
Všetky naše konflikty sú za nami a dovolím si povedať že už ma aj majú radi, takže to je celkom fajn - už sa nebojím chodiť k nim so sklopenými ušami pretože som sa bála toho, čo príde.
Otočila som sa na druhú stranu a Lukov stisk okolo mňa sa spevnil a tak som sa už viac nehýbala a o chvíľu som znovu zaspala.
Keď som sa opäť zobudila, už bolo pol tretej a Luke bol na mobile.
"Dobré ráno." zamrmlala som potichu a hlavne unavene. Luke okamžite telefón položil na nočný stolík vedľa neho a otočil sa ku mne s úsmevom na tvári.
