San Francisco | lrh
40 | 3/8; Third Month (1/2)
"Teba by som robil s radosťou, moja najobľúbenejšia vec!" Hovoril Michael snažiac sa napodobňovať Lukov hlas, no to mu, pochopiteľne, nešlo.
Ja som sedela vedľa Luka s hlavou schovanou v dlaniach, zatiaľ čo jeho ruka bola na mojom stehne a palcom mi po ňom kreslil neviditeľné krúžky, aby ma upokojil.
Áno, je to tak - chalani počuli môj a Lukov rozhovor spred mesiaca a tým pádom aj počuli všetko, čo sa dialo po tom. Všetko. A bolo teda čo počuť.
"Ugh," začala som zahanbene. "Môžete prestať?" Pozrela som na nich, no Michael, Ashton a Calum sa viditeľne zabávali na mojej trápnej situácii, zatiaľ čo Luke bol pokojne opretý, s rukou na mojom stehne a vyzeral veľmi arogantne.
"Nie, nás to baví." povedal Ashton.
"Si veľmi hlučná, Jasmine," začal Calum a Lukove pohyby zastali. "Je to cute."
Luke si odkašľal. "Okej, myslím, že je čas prestať." Prehovoril a chalani sa zasmiali a odišli, nechávajúc nás v backstage osamote.
Po dvoch hnusných mesiacoch som konečne zvládla ísť na lietadlo a byť pri chalanoch. Žiaľ, šla som sama - Crystal nemala čas kvôli práci a Bryana bola na tom podobne. Takže teraz som s Lukom a bude to tak ešte dva dni.
"Neznášam ich." Povedala som otráveným hlasom a sadla som si nabok, aby som Luka lepšie videla.
Ten sa len usmial. "Nerieš to, zlato," naklonil sa ku mne a dal mi pusu na líce, potom sa opäť oprel. "A aj tak, majú mi čo závidieť." Pokrčil plecami a vytiahol si telefón, na ktorom zapol Instagram a odpisoval.
"Oh, takže takto?" Nadvihla som obočie a usmiala som sa.
No na to mi už neodpovedal a venoval sa telefónu. A tak som si ľahla, nohy vyložila na Lukove stehná a vytiahla ten svoj. Luke ma po nohách jednou rukou škrabkal.
Musím uznať - choval sa zvláštne. Bola som s nimi už dva dni, no za tie dva dni... sme sa moc nerozprávali. Takmer sme spolu ani neboli, aj napriek tomu, že mali voľno - dokonca sa mi aj chalani venovali viac, ako on.
Stále niekde odbiehal a keď pri mne bol, tak pri mne nebol. Bolo to divné a istým spôsobom nepríjemné.
"Luke," jemne som ho kopla, aby som získala jeho pozornosť. Nadvihol obočie, no nepozrel sa na mňa. Stále niečo písal. "Deje sa niečo?"
Pokrútil hlavou. "Nie, zlato, samozrejme, že nie. Prečo?"
Povzdychla som si - neznel presvedčivo. "Pretože sa chováš... inak. Urobila som niečo?" Nadvihla som svoje vlastné obočie a sledovala ho, ako schoval telefón do zadného vrecka jeho nohavíc a zmenil polohu, takže bol prakticky na mne.
Dal mi bozk na krk. "Nie, babygirl," pokračoval ku čeľusti, až sa napokon dostal k mojim perám. "Nič si nespravila. Len moc premýšľaš." Dal mi bozk na nos a posadil sa späť.
"Asi máš pravdu."
Nemal.
Niekoľko hodín neskôr
