San Francisco | lrh
16 | Date
Presne o siedmej mi Luke vošiel do spálne, kde som sa práve prezliekala. Netušila som, kde ideme - preto som nevedela, čo si mám obliecť.
"Povieš mi, kam ideme? Neviem, čo si mám obliecť." prosebne som sa pozrela na Luka ktorý sa opieral o zárubňu s úškrnom na perách a potom pokrútil hlavou.
"Nie."
Pretočila som očami a povzdychla si, znovu sledujúc skriňu. "Tak mi aspoň povedz ako sa obliecť."
"Babe, to je mne úplne jedno. Daj si na seba-"
"To, že to je jedno tebe neznamená, že to je jedno mne," prerušila som ho a rukou si prešla cez vlasy, nervózna. "Prečo mi to nemôžeš povedať?"
Luke len pokrčil plecami. "Môžem, ale nechcem."
Povzdychla som si nad ním, no už som radšej nič nepovedala.
Nakoniec som si na seba dala len klasické čierne kraťasy s vysokým pásom keďže vonku bolo stále nehorázne teplo a biely croptop s dlhými rukávmi, keďže Luke mi aj tak nepovedal ako sa mám obliecť a presviedčať sa mi ho už nechcelo.
Obula som si normálne čierne topánky dúfajúc, že ma nevezme do nejakej reštaurácie. S mojimi prosbami som sa šla namaľovať nech vypadám aspoň trochu k svetu a potom zišla do obývačky, kde sedel Luke.
Na sebe mal čiernu košeľu ktorú som na ňom videla asi dva krát, čierne džínsy a normálne topánky ktoré nosil stále.
"Ak ideme do reštaurácie, tak sa pôjdem prezliecť, daj mi-"
Luke s úškrnom pokrútil hlavou a ja som nadvihla obočie. "Vypadáš úžasne, baby. Ideme?" navrhol a ja som si povzdychla, no prikývla.
Keď sme boli v aute, Luke pustil Is There Somewhere od Halsey a obaja sme si spolu spievali.
Až teraz som si všimla, že jeho vlasy sú dosť dlhé - dlhšie ako kedykoľvek predtým. Skenovala som jeho profil a uvedomovala si, že krajšieho chlapa na zemi asi ani nie je.
Jeho oči dokázali žiariť aj v tej najtmavšej noci - to ma vždy očarilo. V jeho očiach sa skrývalo mnoho emócii a vecí, ktoré nikdy nepovedal. Ukrýva sa v nich neskutočne moc lásky a len z jeho očí som vedela, že ma naozaj miluje.
Celá jeho tvár, telo a povaha sú dokonalé. Teda, aspoň pre mňa. Nikdy som si nemyslela, že za necelé tri roky (o dva týždňe to budú tri roky) sa na niekoho dokážem namotať tak rýchlo. Padla som preňho, už dávno a každým dňom padám hlbšie a hlbšie - pretože každá jedna maličkosť na ňom ma k tomu núti.
Jediná vec ktorá chcem je jeho šťastie - vždy to tak bolo. Nezáležiac na tom, čo hovorili fanúšikovia alebo médiá. Vždy mi šlo len o to, aby bola osoba ktorú milujem šťastná. Pretože pokiaľ je šťastný Luke, som šťastná aj ja.
On jediný ma dokáže potešiť keď som na dne a on jediný ma vždy chápal. Vždy bol ten, ktorý mi povedal "budem stáť pri tebe" a aj to naozaj dodržal.
"Jasmine, znovu odchádzaš," z môjho snívania ma prebudil až Lukov hlas a jeho ruka na mojom stehne. "Si v poriadku?"
Len som s úsmevom prikývla, neuhýbajúc pohľadom. "Viac v poriadku ani byť nemôžem."
Ruku som si oprela o okno a stále Luka sledovala. Na mojej tvári sa znovu objavil úsmev ktorý nebol úmyselný - vždy som chcela osobu ktorá mi dokáže vyčariť úsmev na tvári aj keď si to neuvedomujú; a našla som ju.
