San Francisco | lrh
22 | You Are Important
"Preboha..." bolo jediné, čo zo mňa v tú noc vyšlo. Nemala som tušenia, čo som mala v tej chvíli povedať - ja sama som bola v šoku, o Lukovi ani nehovorím a všetko sa stalo strašne rýchlo.
Ani neviem ako, neskôr sme sa ocitli v spálni kde Luke prežil psychické zrútenie a ja som sa snažila neurobiť to isté.
Bola som zmätená. Luke na tom nebol vôbec dobre a ja som sa snažila byť tam preňho a byť opora, ale bolo to ťažké.
Pred chvíľou som sa prebrala z krátkeho spánku - Luke stále spal a na jeho tvári bol vidieť strach. Síce mal zavreté oči, vedela som, že keď sa zobudí tak budú zaplnené slzami a pochybami.
Rukami som si pretrela tvár a snažila sa nerozplakať, pretože aj keď Liz nebola moja mama, brala som ju tak - nemali sme najlepšie začiatky, ale aj tak je to skvelá žena ktorá dala život chlapovi, ktorého milujem viac ako čokoľvek iné.
Natiahla som sa po telefón ktorý odpočíval na nočnom stolíku - nachádzali sa tam správy od rodiny Hemmingsovcov.
Jack Hemmings
nazdar Jasmine, ako to Luke zvláda?
Jack Hemmings
ozvi sa keď budeš môcť
Nad spávou som si povzdychla. Dúfala som, že budú mať dobré správy.
Jasmine
dosť zle. takmer celú noc preplakal. ako vy? nejaké nové správy?
Odpoveď bola rýchlejšia ako som čakala a to ma celkom prekvapilo, keďže Jack a Celeste majú každý boží deň nejaký nabitý program.
Jack Hemmings
ja sa celkom držím, Celeste je tu pre mňa a otec... no, dokážeš si predstaviť. nie moc dobre
Jack Hemmings
za chvíľu ti zavolám. nechce sa mi písať, je to v poriadku?
Jasmine
jop
Telefón som odložila a čakala. Medzitým som sa otočila na bok k Lukovi a pohladila ho po líci. Dúfala som, že všetko sa o chvíľu dá znovu do poriadku a bude tak, ako predtým.
O niekoľko sekúnd mi zas začal vibrovať telefón a ja som sa zo strachu že sa Luke prebudí vyparila z izby bez toho, aby si to on všimol (našťastie).
"Ahoj, Jack." povedala som, stále potichu, keďže som sa stále nachádzala v blízkosti spálne. Zbehla som do kuchyne kde som si sadla za stôl a čakala čo z neho vypadne.
"Nazdar, Jasmine," počula som jeho hlas ktorý som naživo nepočula už dobrých pár mesiacov.
"Takže?"
"Takže... Nehoda sa stala tak, že mama šla z obchodu späť domov ale nejaký čurák ktorý jej mal dať prednosť jej ju nedal a vrazil do nej. Neviem to presne ani ja, ale viem to, že si narazila hlavu a ostala v bezvedomí."
"A otec? Doktori?" hrala som sa s prstom, pretože som bola nervózna z jeho odpovede.
"Ako som písal, otec je na tom dosť zle. Celeste je momentálne s ním, ja som musel íst vyvenčiť Lennyho, ale pôjdem tam aj ja. Doktori sami nevedia, jej stav je vraj stabilizovaný ale nič nie je isté. Som z toho celkom mimo... Bojím sa o ňu. Dosť," Jack si na konci monológu povzdychol a moja tvár sklesla. "Je to s Lukom až tak moc zlé ako to znelo cez správy?"
