San Francisco | lrh
37 | 0/8; Leaving
"Máš všetko?" Hovorila som priškrteným hlasom a sledovala Luka, ako sa prehrabuje asi desiatimi obrovskými, plnými kuframi. Dnes v noci odlieta na oficiálny začiatok turné a celý dom je v pochmúrnej atmosfére presne tak, ako aj počasie v LA.
Unavene si povzdychol. "Myslím, že áno. Snáď áno, dúfam," Mrmlal. Videla som na ňom ako moc je smutný z toho, že s ním ísť nemôžem. To som, predsa, pochopiteľne aj ja - ale máme Petuniu a tú tu predsa samu v žiadnom prípade nesmieme nechať. "Som hrozne unavený." Rukami si prešiel po tvári a ja som prešla k nemu.
Sedel na stoličke s rozkročenými nohami, čo som využila. Postavila som sa medzi ne a objala ho. "Ak chceš, bejb, môžme sa ísť prespať. Stále máme nejakých dvanásť hodín do odletu." Navrhla som a pobozkala ho na vrch hlavy. Jeho ruky sa okolo mňa obmotali a videla som, ako pod mojim dotykom zrelaxoval.
Pokrútil hlavou. "Nie, nie. Chcem si s tebou užiť každú minútu, čo môžem." Pozrel hore, usmial sa a ja som mu úsmev smutne opätovala.
Tento posledný týždeň bol plný romantických večier, minimálnych rozhovorov o štúdiu, filmových maratónov, pitia vína v nekresťanských hodinách a samozrejme, sexu. Každú voľnú minútu sme sa snažili tráviť spolu predtým, ako to nebude až taká samozrejmosť.
"Poď si ľahnúť, zlato," chytila som ho za ruku a ťahala ho za sebou cez kopu rozhádzaného oblečenia, topánok a kufrov do postele. "Budem pri tebe."
Luke sa usmial a opäť pokrútil hlavou. "Nie, Jasmine. Naozaj," dal mi bozk na čelo a hodil sa do postele, stiahol ma k nemu a Petunia to brala ako znak, že sa má pridať. "Chcem sa vyspať v lietadle."
Prikývla som. "Dobre, ako chceš ty, babe."
A tak sme len ležali. V pozadí nám šiel seriál Brooklyn Nine-Nine, zatiaľ čo ja som relaxovala na jeho hrudi, Luke sa hral s mojimi prstami a Petunia ležala na jehom druhom boku. Bola to pre mňa definícia úplného, dokonalého ticha pred búrkou.
Vedela som, že obaja myslíme na to isté. Snažili sme sa zaamätať si úplne každú časť tela toho druhého, pamätať si aj tie najmenšie, takmer nepozorovateľné maličkosti a uchovať si ich v pamäti. Možno sa vám zdá, že to preháňame - ale bude preč osem mesiacov a tak dlho sme bez seba ešte neboli. Viem, že spolu bývať budeme - ale nie často a nie dlho. Obaja sme sa v mysli snažili ubezpečiť samých seba, že to všetko zvládneme a všetko bude úplne v poriadku, pretože ani jeden z nás tomu neveril ale vedeli sme, že musíme dúfať.
"Toto mi bude chýbať asi najviac," prerušil príjemné ticho a ja som zodvihla hlavu, aby som naňho videla. "Ležanie s mojimi dvoma najobľúbenejšími dievčatami."
Zasmiala som sa a dala mu bozk na hruď. "Nuž, som si istá že to bude chýbať aj nám."
Luke sa len smutne usmial a potom si povzdychol. "Teším sa na turné, neskutočne moc," začal a ja som tušila, ako bude pokračovať. "Ale mrzí ma že tam nebudeš so mnou. Pôjdeme aj na miesta, kde sme nikdy neboli a niektoré z nich som chcel navštíviť s tebou. Budeš mi tam veľmi chýbať." povzdychla som si.
"Nie je iná možnosť, babe," pokrčila som plecami. "Ale ako sme sa bavili už viackrát. Budeme si volať, písať, ty budeš mať zopár dní voľno tak prídeš sem a naopak," povzbudzujúco som sa usmiala. "Ako sa rozhodla Crystal?"
