San Francisco | lrh
17 | Daddy's Girl
Keď sme sa na druhý deň dostali domov, nečakala som, že tam nájdem Michaela a Caluma rozvaleného na gauči ako jedia pizzu.
Taktiež som nečakala, že mi potom zavolá otec aby mi povedal že ma pozýva na obed a už vôbec som nečakala to, že som budem úplne bez energie.
S Lukom sme šli spať okolo tretej ráno a vstali sme o deviatej, aby sme to domov stihli do dvanástej a mohli dospávať.
Avšak, naše plány boli vyhodené von oknom keď nám Malum oznámil, že chalani idú na celý deň do štúdia.
Teraz sedím v aute a som na mobile čakajúc na Luka, aby som ho vyhodila pred štúdiom a šla za otcom do reštaurácie.
"Luke, trvá ti to strašne dlho." hlavu som si buchla o volant a zhlboka si povzdychla, snažiac sa nezaspať.
Popravde, vypadala som hrozne. Mala som kruhy pod očami, ktoré som sa snažila márne zakryť a moje vlasy boli rozhádzané, no na to nebol čas. Nevadilo mi to, teda, už nie. Idem len s otcom ktorého môj výzor nezaujíma a Luka už vôbec nie - a názory iných zas netrápili mňa.
"Už idem, už idem," zakričal mi od dverí ktoré práve zamykal a ja som pretočila očami. Obišiel auto a sadol si na miesto spolusediaceho, s obrovským úsmevom na tvári. "Som tu."
"Tvoja dobrá nálada ma unavuje," povedala som úprimne a naštartovala. "Ako je možné, že nie si unavený?"
Luke sa uškrnul. "Som. Ale taktiež som na únavu zvyknutý, takže mi to už moc nevadí," pokrčil plecami. "Bábika, vieš, že šoférovať môžem aj ja, však? Ak si unavená tak nemusíš. Vyhodil by som ťa pri otcovi a potom by som po teba priš-"
"Som v pohode, Luke." usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval, no potom mu zazvonil telefón.
Jeho rozhovorom som nikdy neprikladala veľkú pozornosť, pretože som nebola jedna z tých priateliek a hlavne preto, lebo som mu verila viac ako komukoľvek inému.
"Mám potom po teba prísť, alebo ťa dovezú chalani?" spýtala som sa po jeho rozhovore a Luke si rukou prešiel cez vlasy a povzdychol si.
"Neviem, asi chalani. Ty by si si mala pospať."
"Tvrdíš tým, že vypadám hrozne?" zasmiala som sa a Luke sa uchechtol.
"Baby, ty vypadáš perfektne stále, takže nie, netvrdím," povedal a ja som sa usmiala. "Aj keď, trochu spánku by ti neuškodilo."
Zasmiala som sa a rukou ho buchla do ramena, zastavujúc auto pred štúdiom. "Ahoj." usmiala som sa a čakala dokým odíde.
Prešiel na druhú stranu k mojej strane auta a ja som okno stiahla dole, čakajúc, čo povie. "Ahoj. Jazdi opatrne. Ľúbim ťa."
"Aj ja teba," usmiala som sa a Luke sa naklonil, aby mi dal bozk, ktorý som mu s radosťou opätovala. "Budem doma." Luke s úsmevom prikývol a ja som sa znovu usmiala predtým, ako som auto znovu dala do pohybu a šla do reštaurácie v ktorej ma už čaká otec.
Jazda tam bola dlhšia, ako som si predstavovala. Neviem, prečo bola dnes LA plná áut, ale znervózňovalo ma to - už teraz som meškala.
Aby toho nebolo málo, stále po mne niekto trúbil, čomu vôbec nechápem ale snažila som sa to ignorovať.
"Ahoj, oci," vošla som do reštaurácie k stolu kde sedel a objala som ho s úsmevom na tvári. "Čakáš dlho?"
Otec sa posadil oproti mne a pokrútil hlavou. "Nie, asi 10 minút. Čo ťa zdržalo?"
