San Francisco | lrh
27 | Credit CardKeď som sa zobudila, bolo to na to, že Luke sa prezliekal. "Čo to robíš?" povedala som rozospato a povzdychla si. Oči som mala ledva otvorené, pretože ranné LA slnko nehorázne pražilo.
"Idem do štúdia, baby." povzdychol si a na nohy si natiahol skinny jeans.
"Čo? Veď si dnes mal byť doma." povedala som otrávene a sadla si, opierajúc sa o rám postele.
"Áno, ja viem, zlato," povedal a v jeho hlase bolo počuť, že ho to mrzí. "Ale volal mi Michael že sa zastavil v štúdiu a jedna pieseň bola úplne preč a nikto nevie prečo. Asi to budeme musieť znovu nahrať, takže naozaj nemám ani tušenia kedy prídem. Je mi to strašne ľúto, mali sme byť spolu."
Povzdychla som si ale pokrútila hlavou. "To je v poriadku, keď tam byť musíš, tak musíš. Ale potom mi zavolaj, okej? Aby som vedela či niečo variť alebo sa pôjdete najesť."
"Okej, dobre. Ešte si prosím ľahni a spi, je moc skoro, babygirl. Fajn? Keby som mohol, tak by som ostal." ospravedlňoval sa a ja som sa nad ním len pousmiala.
"Je to v poriadku, Luke. Nerieš to." povedala som a on si povzdychol. Z nočného stolíka si zobral telefón a dal si ho do vrecka od džínsov. Potom sa po kolenách cez posteľ doplazil ku mne a pobozkal ma na čelo.
"Ani si nevieš predstaviť, ako moc chcem ostať," povedal a ja som ho pobozkala na ústa, aby sklapol. "Woah." povedal prekvapene, ale aj tak ma začal bozkávať späť.
Nepretrhávajúc náš bozk som sa posadila rovnejšie a svoju ruku položila na jeho krk, priťahujúc ho bližšie ku mne. Jeho ruky sa mi dostali pod tričko od pyžama a začal ma hladiť po boku. "Myslím si, že asi ostanem doma." povedal a snažil sa vyzliecť mi tričko, no ja som jeho ruku zastavila a odtiahla sa.
"Prepáč, babe, ale myslím si, že si to necháš na večer. Máš prácu." prefíkane som sa usmiala a Luke pretočil očami.
"Áno, mám prácu. Ale tou prácou si ty," zamrmlal a opäť sa ma snažil pobozkať, no moja hlava sa otočila takže pobozkal moje líce. "Okej, tak to budem musieť urobiť inak." vyhlásil a jeho ruky ma začali štekliť.
"Luke! Pres-prestaň!" hovorila som cez smiech a snažila sa jeho ruky dostať preč z môjho brucha, pretože som si myslela, že sa asi pocikám.
"Ako sa to povie?" hovoril so smiechom a ja som sa nedokázala prestať hýbať a snažiť sa uniknúť z jeho rúk.
"Pros- Ah!" nedokončila som svoje slovo, pretože sa to proste nedalo.
"Nie, maličká, chcem počuť celé slovo."
"Prosím, Luke, prestaň! Pocikám sa!" kričala som so slzami od smiechu na kraji a on konečne prestal.
"To je moje dievča," povedal hrdo a opäť ma pobozkal na čelo. "Aj keď by som veľmi rád ostal a dokončil to, čo si ty bohužiaľ prekazila, zlato," postavil sa z postele a zo stoličky si zobral koženú bundu, ktorá stála viac peňazí ako som ja kedy držala. "Musím ísť. Neskôr ti zavolám, princezná." neviem prečo, ale tieto jeho cute nenapadné prezývky ma vždy donútia cítiť sa ako malé dievča, ktoré stále potrebuje pozornosť nejakej osoby (a/n: me) a Luke to vedel až moc dobre - preto ma tak volal skoro stále.
V našom vzťahu bol Luke ten dominantný, zatiaľ čo ja som bola viac submisívna - či už v sexuálnom živote, alebo v tom normálnom. Obaja sme si na to zvykli a neprikladame tomu veľa pozornosti - Lukovi sa páči keď má veci pod kontrolou a mne sa páči to, keď ma usmerní a ukáže mi, aké mám postavenie a čo si dovoliť môžem a čo nie. "Je to úžasné. To, že ma necháš prevziať kontrolu, myslím," povedal mi. "Je to neskutočne úžasný pocit keď ťa tvoje dievča nechá mať veci pod kontrolou a odovzdá sa ti - proste, chápeš. Robí ma to šťastným, vedieť to, že mi veríš natoľko že ma necháš robiť to, čo chcem."