San Francisco | lrh
08 | Ruined Life
O niekoľko hodín neskôr, niečo po druhej ráno som sa dostala domov. Nebola som si istá ako som sa domov dostala, pretože si z toho takmer nič nepamätám, ale viem, že Luke nebude nadšený.
Pamätám si len to, ako ma položil do postele bez jediného slova a to mi mienku, že na mňa naozaj je nahnevaný len potvrdilo.
Keď som otvorila oči a po dome sa vznášala vôňa palaciniek, hneď som ľutovala, že som sa včera opila a dnes nebudem môcť jesť - pretože Lukove palacinky sú najlepšie.
Moja opica sa skladala z dvoch fáz a to je plakalanie a sťažovanie o tom, prečo som sa opila a zo spania vedľa môjho jediného a milovaného.
Po nejakom čase ležania a prehovárania samej seba som sa naozaj postavila a prezliekla sa do domáceho oblečenia - pretože ma v noci Luke očividne vyzliekol.
Potom som sa pomaly dostavila do kúpeľne, kde som vykonala hygienu a šla dolu, aby som si dala tabletku, pretože ma bolela hlava. Moja opica sa od tej Lukovej líši - on celý deň prakticky spí pri záchodovej mise, zatiaľ čo mňa len bolí hlava, na ktorú si dám tabletku a potom spím.
Keď som sa dostavila do kuchyne, Luke stál pri sporáku, robil palacinky a pri tom odpisoval pár ľudom. Spomenula som si, že mal mať stretnutie s Modestom, a tak som si pripomenula, aby som sa ho na to spýtala.
"Dobré ráno." unavene som si povzdychla a sadla si, s hlavou v rukách.
"Ahoj, baby," odpovedal, no v jeho hlase bolo počuť nezáujem a iritáciu. Buď to bude mnou, alebo niečim iným. "Bolí ťa hlava?"
Prikývla som. "Podal by si mi prosím Paralen?"
"Samozrejme." povedal a o niekoľko minút som ho zapila vodou.
"Nechcela som sa až tak opiť," začala som svoje ospravedlnenie. "Nechala som sa uniesť. Dievčatá kupovali drinky a im sa nedalo povedať nie. Prepáč mi to."
Sadol si oproti mne a chytil ma za ruku. "To je v poriadku, babygirl. Ja si užívam život až moc a bolo by nefér, keby som to ja tebe zakázal. Je to v poriadku."
"Tak potom prečo znieš takto nahnevane? Prečo vypadáš akoby ti uleteli všetky včely?" nadvihla som obočie.
"Chcel som sa s tebou porozprávať neskôr, ale myslím, že to budeme musieť prebrať teraz." povedal a ja som sa zamračila.
"O čo ide?"
"Modest."
"Oh, to som mohla čakať," pretočila som očami a postavila sa. "Dorob raňajky, ja ťa budem čakať v obývačke. Tam to preberieme, dobre?" dala som mu pusu na líce a odišla.
Mohla som to čakať. Modest si vždy nájde zámienku, aby ľuďom zničil život - ale chlapci na to asi nemysleli, keď zmluvu podpisovali, pretože teraz sa z toho snažia vymotať - ale, zmluva im končí až za dlhšiu dobu, takže to musia vydržať. Čo si si sám navaril, to si aj sám zjedz.
V obývačke som si sadla na gauč a pustila telku. Prepla som to na prvý hudobný kanál, ktorý som našla. Potom som sa natiahla po telefón a prechádzala notifikáciami, do ruky chytila ovládač a zapla televíziu.
Keď som počula začiatok melódie, ktorá mi je až priveľmi známa, zasmiala som sa.
"Simmer down, simmer down, they say we're too young now to amount anything else"
