San Francisco | lrh
14 | Pads And TamponsMenštruácia u mňa bola vždy veľmi náročná - teda, aspoň Luke to tvrdil. Prvé dni u mňa boli hrozné, bolestivé a emocionálne; zvyšok bol už len otravný.
Takže, keď som sa ráno zobudila s tým, že matka príroda mi znovu oznámila že nie som tehotná tým najhorším možným spôsobom, vedela som, že dnešok bude pre môjho milovaného náročný.
A aby toho nebolo málo, cez polovicu mojej postele, na ktorej bola biela plachta sa ukazoval krásny, obrovský fľak.
Najprv som začala panikáriť, lebo som Luka nechcela budiť, ale zároveň som mala potrebu skopnúť ho z postele len tak bez dôvodu.
Radšej som šla do kúpeľne, kde som vykonala rannu hygienu a ako naschvál zistila, že mi došli vložky.
A to bol začiatok dnešného dňa.
"Luke," štuchla som do jeho líca, no on sa ani nepohol. "Hemmings."
Pokrčila som plecami a začala ním triasť, aby sa prebudil - čo by som za iných okolností nespravila, ale dnes som na to mala aspoň výhovorku.
"Čo sa deje?" Luke sa okamžite posadil a vydesene sa díval okolo seba, až pokým nenašiel mňa sedieť na kraji postele so smutným pohľadom na mojej tvári. "Čo je, zlato?"
"Mohol by si mi prosím ísť kúpiť vložky a tampóny? Pekne prosím?" spravila som psie oči, ktoré na Luke vždy zaberali. Vždy.
"Oh, znovu?" súcitne na mňa pozrel a ja som len prikývla. "Jasné, babygirl." dal mi bozk na čelo a postavil sa. Bol unavený, to bolo jasné - ale ja som na tom bola horšie. Obliekol sa do čiernych teplákov a bieleho trička a vypadal nádherne.
Rozlúčil sa s rýchlym bozkom a zmizol.
To som na Lukovi milovala - síce nevedel a nechápal, čo menštruácia obnáša, ale vždy sa ma snažil pochopiť a súcitiť so mnou.
Mnoho chlapom bolo trápne kupovať ich dievčatám veci ktoré boli viac, ako potrebné - ale Lukovi to nevadilo. Bolo mu na háku, čo si o tom myslia okoloidúci.
Zatiaľ čo on bol v obchode kupujúc moje potreby a pravdepodobne veľa jedla, ja som prezliekla periny a obliečky.
"Som doma!" ozvalo sa z chodby po asi pol hodine. Ja som sa teraz nachádzala v obývačke na zemi schúlená v dekách, pretože to bola jediná poloha v ktorej ma nebolelo brucho. "Oh, baby. Sadni si na gauč." povedal Luke a tašku s nákupom položil na zem.
"Nie, takto mi tu je dobre." odmietla som jeho ponuku. Dívala som sa na Levieho Kráľa, ignorujúc okolitý svet.
"Bude ťa bolieť chrbát. Jasmine, naozaj, sadneme si spolu na gauč a môžme sa dívať spolu."
"Budeme sa maznať?" nadvihla som obočie, zaujatá ponukou.
"Samozrejme." Luke sa víťazne usmial a roztvoril náruč, aby som sa k nemu pritúlila.
A tak som tak spravila.
Polovicu dňa sme preležali v posteli. Luke po nejakom čase zaspal, začo som bola rada a potom sa nakoniec podarilo zaspať aj mne.
Zobudila som sa na to, že Lukovi zvonil telefón. Nevedela som čo robiť, lebo som nechcela, aby sa Luke zobudil. No, hneď ako táto myšlienka prebehla mojou hlavou, Luke sa zobudil a natiahol po telefón.