San Francisco | lrh
39 | 2/8; Second Month
"... a potom mi povedal, že si to so sebou do lietadla vziať nemôžem!" Rozčuľovala som sa Bryane do telefónu a ona sa zasmiala.
"Takže si nakoniec ostala v Los Angeles?" Spýtala sa a ja som si smutne povzdychla.
"Áno. Musela som," ruku som položila na stôl a sledovala ju. "Luke z toho tiež nie je dva krát nadšený... pohádali sme sa."
"Oof," vyšlo z nej. "Od jeden do desať, ako moc zlé to je?"
Nervózne som si žula spodnú peru. "Neviem, asi... asi osem?"
"To je dosť zlé. Ale nie najhoršie." Skonštatovala a ja som len pozitívne zahmkala.
"Ako ty s Ashtonom?" Zmenila som tému a do úst si hodila gumeného medvedíka. Hneď na to som sa postavila z gauča a otvorila dvere na terasu, aby som vyvetrala.
"Super, naozaj," hovorila a v jej hlase som počula úsmev. "Čakala som horšie, ale zatiaľ to je všetko fajn."
Rozhovor pokračoval ešte asi pätnásť minút predtým, ako Bry už musela ísť. Rozlúčili sme sa a ja som vyšla na terasu.
Som príležitostný fajčiar. Zapálim si zriedkavo ale práve teraz som bola veľmi vystresovaná a jednoducho som ten nikotín potrebovala.
Dnes som mala letieť za Lukom. Ale ako inak - život bol proti mne a na svoj let som sa nedostala, ďalšie lietadlo bolo plné a ďalšie šlo až o mnoho hodín neskôr.
Prirodzene - Luke z toho nebol nadšený, keď som mu s cigaretou medzi perami a nervozitou v hlase oznámila, že neprídem.
"Čo tým akože myslíš, že neprídeš?!" Hovoril a v jeho hlase som počula hnev, smútok a rovnakú nervozitu ktorú som práve prežívala ja sama.
Stojím pred letiskom, vytočená, s cigaretou v ruke. Ľudia na mňa zvláštne pozerali - a ani sa im nečudujem, pretože som bola úplne, úplne nenamaľovaná, vlasy som mala rozhádzané asi na všetkých svetových stranách, oblečené som mala čierne tepláky a čierny obrovský sveter a na nohách staré, takmer nedržiace pokope Vansy. Vyzerala som otrasne a bola som si toho vedomá.
Povzdychla som si a nervózne si cigaretu dala späť do úst. "Neprídem Luke," vydýchla som. "Nedostala som sa na lietadlo. Ďalší let je plný. Ten ďalší ide až príliš neskoro."
Počula som zopár nadávok. "Kurva, Jasmine," povzdychol si a vedela som, že bol na mňa až moc nahnevaný. Mal na to však právo. "Že si zo mňa, pre lásku Božiu, robíš, kurva, srandu?"
"Nie, nerobím," zatvorila som oči, vydýchla dym a cigaretu zahasila. "Ale pros-"
Rozprávala som ešte asi päť sekúnd predtým ako som si uvedomila, že ma zrušil.
A tak som sa ocitla tu. Na terase, sama v tomto veľkom dome. Dokonca aj Petunia vyzerala tak, že je na mňa nahnevaná už odkedy mi ju ocino priviezol naspäť po tom, ako som mu volala že nikam neletím a ostávam doma.
Sedela som, fajčila a pohľadom prepichovala telefón na stole predo mnou, zatiaľ čo mňa pohľadom prebodával môj pes.
"'Tunia," vydýchla som dym a pozrela na ňu ako pozerá na mňa. Bola pri vchode na terasu, len tam stála ako z kameňa a sledovala ma. "Nepozeraj tak na mňa. Naozaj nepotrebujem aby si na mňa bola nahnevaná aj ty."
Neviem, či som čakala, že mi odpovie alebo niečo, ale to že si odštekne, otočí sa a vybehne po schodoch pravdepodobne do spálne som nečakala.
Na terase som bola ešte asi pol hodinu predtým, ako mi pípol mobil a ja som sa preň takmer hodila dúfajúc, že to je Luke.
A keď som medzi notifikáciami uvidela kontakt Baby💛, bola som nadšená.
Baby💛
stále som nahnevaný že si neprišla.
Baby💛
ale uvedomil som si že keď budem nahnevaný tak ty to budeš vedieť a sama sa mi neozveš
Baby💛
a aj keď som fakt že nasratý
Baby💛
nechcem si s tebou nepísať a nechcem sa s tebou nerozprávať
Nad správami som sa usmiala a ďakovala Bohu. Luke mal plné právo byť na mňa nahnevaný. Toto stretnutie plánujeme už niečo vyše dvoch týždňov a fakt, že už ťaháme druhý mesiac bez akéhokoľvek fyzického kontaktu nás oboch dosť znervózňoval.
Babygirl
Toto je ospravedlnenie za to, že si mi zrušil telefón?
Napísala som a s úsmevom odoslala. Vedela som, že pochochopí, že som to nemyslela vážne a snažila som sa odľahčiť situáciu.
Baby💛
áno, ber to ako ospravedlnenie princezná
Baby💛
teraz musím ísť, zlato, ale večer ti určite zavolám, áno?
Baby💛
milujem ťa.
Babygirl
aj ja teba💘
Spokojne som si vydýchla a pobrala sa dnu. Zopakovala som môj každodenný rituál - zamkla všetky dvere, zastrela žalúzie a závesy, zhasla, vybrala sa do spálne. V kúpeľni som vykonala svoju rutinu, umyla si zuby, šla na WC, prezliekla sa do teplákových šortiek a Lukovho trička/mikiny/svetra (podľa výberu) ktorý tu ostal a vlasy si zapla do drdola.
V takom stave som sa vrátila do spálne, kde ma na posteli už čakala Petunia. Zapla som televíziu a s radosťou som sa hodila pod perinu a čakala, dokým sa mi ozve môj priateľ.
Kým sa tak stalo tak prešla hodina a pol, Petunia vedľa mňa spokojne odfukovala a hodiny ukazovali 1:12 AM predtým, ako mi začal zvoniť telefón.
Keď som hovor prijala, na FaceTime ma privítal Lukov unavený, ale za to spokojný úsmev. Opäť bol bez trička a opäť ležal v posteli, viditeľne vyčerpaný.
"Ahoj." Povedala som nežne a usmiala sa. Ako môže byť niekto tak krásny, ako on?
"Čauky čauky," zasmial sa a vydýchol. "Čo robíš, zlato?"
Usmiala som sa. "Ležím a pozerala som Peaky Blinders. Maznala sa s Petuniou," telefón som trochu natočila na ňu, aby ju Luke videl. "Ty čo?"
"Ach, ja som si akurát ľahol a idem si zdriemnuť predtým, ako pôjdem na stage," odkašľal si. "Som hrozne unavený."
Prikývla som. "To ti verím. Keby som sa dnes za tebou aj dostala, tak by som ti hneď dala masáž." Zasmiala som sa a Luke so mnou.
"Dala by si mi aj niečo iné," pokrútil hlavou a rukou si prešiel cez vlasy. "A ver mi, že masáž to naozaj nebude." Žmurkol a ja som naňho len nepekne pozrela.
"Neprovokuj, Hemmings," pretočila som očami. "Nezačínaj niečo, čo nemôžeš dokončiť."
Luke sa len uškrnul. "Neprovokujem, maličká," pokrčil plecami. "To len ty si tu mala byť. Práve teraz. Vedľa mňa, dokonca na mne, možno." hovoril zľahka, akoby ho netrápilo, aké slová vlastne hovorí.
Zamračila som sa. "Prestaň, babe." vydýchla som a mrvila sa na posteli, snažiac sa nájsť nejakú polohu v ktorej nebudem vnímať Lukove slová takou intenzitou.
Neviem - možno sa vám zdá, že preháňam. Ale sme spolu tri roky, žijeme spolu tiež už nejaký ten piatok a tým pádom je sex na mieste. A teraz, keď je preč druhý mesiac, je sex niečo čo nám obom chýba a viem, že Luke vie, čo mi takéto takmer nevinné slová spôsobujú.
Úškrn z jeho tváre nezmizol. "Nič nerobím, baby," odkašľal si. "Bohužiaľ."
V presne takýchto momentoch si uvedomujem, ako moc je Luke krásny. A hneď na to sa pýtam sama seba otázku, na ktorú odpoveď asi nikdy nedostanem: "prečo ja?"
"No," povzdychla som si a posunula sa o niečo vyššie, takže som tak napolovicu sedela. "Mal by si robiť mňa."
Luke sa zasmial. "To by som robil s radosťou, moja najobľúbenejšia vec."
