San Francisco | lrh
24 | Memories
Keď som sa na druhé ráno zobudila, bola som pritúlená k Lukovi ktorého hruď bola nalepená na mojom chrbáte a mne to vôbec nevadilo.
Dnes sme mali v pláne ísť za Liz, takže to bude celkom zaujímavý deň.
Otočila som sa k Lukovi, ktorý sa už pomaly ale isto prebúdzal. "Dobré ráno princezná." povedal so zavretými očami, jeho ranným a
-totálne- chrapľavým hlasom.
"Dobré." povedala som a otočila sa k nemu, bozkajúc ho na bradu keďže vyššie som nedočiahla a bola som až moc lenivá na to, aby som sa natiahla.
"Takže tri roky, čo?" pretočil sa na chrbát a rukami si prešiel po tvári, s priblblým úsmevom na perách.
"Už to tak bude," potvrdila som a úsmev mu opätovala. "Milujem ťa."
"Milujem ťa." povedal aj on a ja som sa k nemu pritúlila.
"Môžem sa ťa niečo spýtať?" hovorila som do jeho kože, keďže som mala hlavu zaborenú v jeho boku (bolo to pohodlné, don't judge me).
"Čokoľvek." prikývol.
"Prečo vždy hovoríš milujem ťa namiesto toho aby si povedal aj ja ťa milujem? Ak chápeš." vyšlo zo mňa predtým ako som si uvedomila, ako divne to znie.
"Pretože to potom vypadá akoby som ťa miloval len vtedy, keď ty miluješ mňa. A to nie je pravda." povedal jednoducho a moja ruka sa obmotala okolo jeho pása.
Zo stolíka mi Luke podal mobil, keďže ja som bola lenivá a pozrela sa na správy.
Lily
ježiši kriste, dnes je ten deň
Lily
dnes pred tromi rokmi si sa dala dokopy s Lukom Hemmingsom!!!!1!11!!
Lily
dnes pred tromi rokmi si mi vbehla do domu bez ohlásenia, plačúca so slovami: "dali sme sa dokopy, panebože, dali sme sa dokopy!"!!!!!1!1!1!1!11
Nad spomienkou mňa v Lilynom dome o tretej ráno kričajúc tieto slová som sa usmiala. Boli to fajn časy. Moc sa od tej doby nezmenilo, ale aj tak to vypadalo akoby to bolo 100 rokov dozadu.
Keď som sa s Lukom dala dokopy, nikto z mojich priateľov o ňom nevedel - ani o tom, že som sa s ním stretávala.
Len počuli moje srdcervúce slová ktoré zo mňa vychádzali pretože som pre neho pomaly ale isto padala, až som nakoniec padla a Luke spravil to isté.
Ja som chalanov spoznala skôr, ako Luke spoznal tých mojich kamarátov. Pravdepodobne si bol mnou istý, inak si to vysvetliť neviem - predstavil ma im len po dvoch mesiacoch toho, ako sme sa spoznali, zatiaľ čo ja som ho predstavila po pol roku chodenia spolu.
Vtipné je, že spomienku na ten deň kedy som do Lilynho domu vletela ako hurikán si pamätám úplne detailne - dokonca viem, že v telke jej bežala Brooklyn Nine-Nine.
Stále som nedokázala uveriť, že sa to naozaj deje. Dali sme sa dokopy. Po toľkých mesiacoch nevinného stretávania a jemných dotykoch, pevných objatiach ktoré som nikdy nechela aby skončili, sa stal mojím.
Práve teraz sú tri hodiny ráno a ja bežím k domu mojej najlepšej kamarátky, ktorá je dnes v LA a nie na druhej strane Californie, plačúca od radosti.
Boli to slzy šťastia, ktoré som nedokázala zastaviť ani keby som chcela.
Jeden bozk, tri slová, dvaja ľudia.
