San Francisco | lrh
11 |Grandchildren
Predtým ako sme vyšli z auta sa mi Luke stihol ospravedlniť a aj napriek tomu, že som naňho bola nahnevaná som si s ním preplietla prsty na rukách a šla k hlavným dverám.
Dom mojich rodičov bol oproti tomu nášmu naozaj malý. Bol to dvojposchodový, na pohľad útulný domček smotanovej farby. Bývali v ňom len moji rodičia a traja psy, takže im bohate stačil.
Za domom sa nachádzala väčšia záhrada, v ktorej je altánok a ohnisko na príležitostné oslavy - a búda pre psov.
Keď som Luka zoznámila s mamou a otcom, boli z neho nadšení. Mamina sa mu pomaly hádzala okolo krku a aj keď mal otec najprv drsný postoj (predsalen, som ocinkove dievčatko), po chvíli si ho zamiloval aj on.
No, štvornohí obyvatelia domu z neho tak nadšení neboli - prvá vec čo spravili keď ho uvideli bolo to, že ho pohrýzli a roztrhli džínsy.
Luke zazvonil a o pár sekúnd nám otvorila nižšia žena, ktorú som milovala viac, ako čokoľvek iné. "Luke!" skríkla s úsmevom na tvári a objala môjho priateľa.
"Luke už prišiel?!" ozval sa zas môj otec a taktiež o chvíľu objímal môjho jedného a jediného.
Spomenula som, že ho majú radšej ako mňa?
Potom objali aj mňa a pozvali nás dnu.
"Na obed som spravila lasagne, pretože viem, že ich máte radi." oznámila mama a Luke sa usmial. Opäť sme si preplietli prsty a sadli si.
"Nepôjdeme sa najesť von? Je celkom teplo." navrhla som a všetci súhlasili.
Otec sa s Lukom vyparili von do altánku a ja som s mamou chystala veci.
"Som naozaj rada, že ste už konečne prišli." prehovorila, keď mi podávala taniere.
"Áno, aj ja. Ospravedlňujem sa, že sme neprišli skôr, ale Luke má toho v poslednej dobe veľa a ja tiež nemám veľa voľného času. Naozaj ma to mrzí." hovorila som úprimne a mama sa len zasmiala.
"Oh, to je v poriadku Jasmine. Chápem ťa. Žiť s hviezdou prináša aj svoje obete."
Po pár minútach sme už sedeli vonku a jedli. "Je to vynikajúce, Laura, naozaj." pochvaľoval si Luke a moja mama sa len vďačne usmiala.
"Tak, Luke, povedz, ako ide práca na novom albume?" nadviazal konverzáciu otec a Luke sa usmial.
"Popravde, ide to naozaj skvelo," začal. "S chalanmi sme nahrali zopár songov, ale nie je ich moc. Navyše, písanie nových textov ide veľmi dobre, keďže mám doma vašu dcéru," usmial sa na mňa a stlačil mi ruku, zatiaľ čo ja som sa začervenala. "Ale verím, že album bude skvelý. Dúfam v to. Fanúšikovia si to zaslúžia, robíme to hlavne pre nich." dokončil a obaja moji rodičia len prikývli.
"Luke," povedal znovu môj otec a Lukov pohľad sa z taniera premiestnil na neho. "Chcem sa ti len poďakovať. Naozaj som rád, že sa o našu Jasmine tak dobre staráš. Je na vás vidno, že ste spolu šťastní a ja vám to prajem."
Nad jeho slovami som sa usmiala a Luke spravil to isté. "To ja ďakujem za to, že mám ju."
"Toto všetko je veľmi pekné, Róbert," prerušila nás mama. "Ale ja chcem vnúčatá!"
