San Francisco | lrh
32 | Should We Get A Dog?
Keď som sa ráno zobudila, Luke stále ležal vedľa mňa a bol na telefóne. Bolo niečo po desiatej, a to znamenalo, že dnes bude asi doma.
Nespokojne som zamrmlala do Lukovho boku, pretože namiesto mňa venoval pozornosť obrazovke televízie a telefónu.
Bol opretý o rám postele, takže sedel a bol podstatne vyššie, takže moja hlava sa nachádzala pri gume jeho boxeriek s rukou cez jeho nohy.
"Luuuuuke." Povedala som detským hlasom a štipla ho do boku.
"Už si hore?" Zachichotal sa a ja som len prikývla.
"Poď sem, baby," povedal a na som aj bez pohľadu na neho vedela, že zdvihol ruku aby som sa pod ňu mohla nasúkať a to som bez zaváhania spravila. "Dobré ráno, princezná."
"Hmm." Mrmlala som do jeho boku, absolútne pritlačená na jeho tele s odutou perou, na čom sa Luke zasmial, keď si to všimol.
"Žiadne rozprávanie?" Palcom ma hladil po nahom ramene a ja som opäť prikývla. "Tak teda dobre." Dal mi bozk na vlasy a ja som sa k nemu opäť pritúlila.
Opäť sa začal venovať televízii a ja som len ležala. Bola som rozospatá, ale vedela som, že už nezaspím a tak som len ležala a čakala, dokým si na mňa môj drahý priateľ nájde čas.
"Luke." Povedala som a posadila sa oproti nemu po asi desiatich minútach ignorovania.
"Áno, princezná?" Pohľad z televízie okamžite presmeroval na mňa a na tvári mu pohrával malý úsmev.
"Trochu pozornosti by neuškodilo," Povedala som sarkasticky a Luke nadvihol obočie. "Prosím?"
Hneď ako som to dopovedala som mu roztiahla nohy, vopchala sa medzi ne a ľahla si na jeho brucho. Luke sa mi automaticky začal hrať s vlasmi pretože vedel, že to mám rada. "Samozrejme babe."
A tak sme len bez slova ležali. Ani jeden z nás nepovedal ani slovo, pretože to nebolo potrebné a pravdepodobne sa nám nechcelo.
Bola som stále unavená. Neviem prečo, ale včerajšok ma až moc unavil a aj keď som spala dosť dlho, nepomohlo mi to.
"Ešte si unavená?" Spýtal sa ma Luke po asi piatich minútach.
"Trochu." Povedala som a pozrela naňho. Konečne ma pobozkal, za čo som mu bola vďačná.
"Asi príde Calum." Povedal Luke a ja som si len povzdychla.
"Prečo?" Nadvihla som obočie.
"Neviem. Písal mi." Pokrčil plecami a ja som len prikývla.
O pár minút som sa postavila a natiahla si chrbát. "A chalani prídu tiež, alebo tí sa ti neozvali?"
Cítila som ako sa Luke pretočil na bruchu smerom ku mne, a pohladil ma po chrbte. "Neozvali bejb," povedal nežne. "Ale je možné, že prídu spolu."
Silno som si povzdychla. "Myslela som si, že dnes budeme sami." Otočila som hlavu a pozrela na môjho krásneho priateľa.
"Ak chceš, tak mu môžem napísať nech nechodí," povie. "A môžme si spraviť deň pre seba."
