21 | Mom

35 3 0
                                    

San Francisco | lrh
21 | Mom

Od Lukovej noci prešiel už týždeň. Naše trojročné výročie sa blíži neskutočnou rýchlosťou - popravde, už len dva dni.

A ak mám byť úprimná, nemám ani len tušenia čo mám Lukovi kúpiť alebo dať.

Viem, že darčeky na výročie sú extrémne klišé a dohodli sme sa, že sa mu vyhneme - ale ja si skrátka nedokážem pomôcť.

Som si istá, že aj Luke. Myslím tým, poznám ho. Určite mi niečo kúpi aj keď o to fakt nestojím - rozmaznáva ma až prehnane moc a ja mu to nemám ako oplatiť.

"Luke!" zakričala som z kuchyne na chlapa ktorý bol v obývačke, neprávom.

"Áno?"

"Okamžite poď sem." povedala som prísne s rukami na bokoch, vypadajúc ako nahnevaná matka.

Luke sa dostavil do kuchyne a vypadal extrémne zlato, ale musela som sa drzať. "Prečo nie sú umyté riady? Ako posledný si tam veci dal ty, takže si ich mal umyť. A to isté aj s vyložením umývačky." povedala som unavene - a aj som unavená bola, celé doobedie som venovala upratovaniu a Luke celú kuchyňu úplne rozhádzal, takže mám právo byť nahnevaná.

Už boli dve hodiny poobede a ja som konečne doupratovala; len preto aby som prišla do kuchyne, kde boli riady prakticky všade a celkovo tam bol extrémny bordel - aj keď som tam dnes už raz upratovala.

"Ja-"

"Ak sa ideš ospravedlniť, tak to nerob," povedala som hneď, lebo ak by povedal 'prepáč', tak by som vybuchla. Bola som unavená a viditeľne podráždená a aj jedna malá maličkosť ma dokázala vytočiť do nepríčetnosti."Celý deň upratujem a keď prídem späť do kuchyne tak tu nájdem toto? Luke, celý deň si ležal na tom skurvenom gauči a nedokázal si umyť riady a upratať to?"

"Jasmine, nepovedala si mi, aby som ti pomohol." nad jeho slovami som si odvrkla, neveriacky naňho pozerajúc.

"Babe," povedala som ironicky. "To preto lebo kuchyňu som dnes už upratala a myslela som, že ak niečo zješ tak si to po sebe aj upraceš ako normálny človek. Do riti, upratujem tu ako idiot a kvôli čomu? Aby si mi ešte ty povedal že som ťa neprosila o pomoc?" nadvihla som obočie a Luke si povzdychol.

"Teraz to len zveličuješ." rukou si prešiel cez vlasy a ja som vyvalila oči.

"Toto nemyslíš vážne," povedala som úprimne. "Luke, upratujem tu celý deň ako idiot a vrátim sa do toho istého? Nebuď smiešny. Tiež by sa ti to nepáčilo." povedala som a Luke pretočil očami, čo ma ešte viac rozzúrilo - no ešte som to celkom držala v sebe. Nenechám sa vyprovokovať tak rýchlo.

"No tak, Jasmine. Ja sa nechcem hádať." jeho hlas sa zjemnil a prešiel ku mne, chytil ma za boky a pritiahol k jeho hrudi.

Za iných okolností by som toto gesto s radosťou prijala, ale momentálne som úplne vytočená a jeho objatie mi moju bojovú náladu nezlepší.

"Na to si mal myslieť predtým ako si pokazil celú moju doobednú snahu." povedala som nepríjemne a odtiahla sa od neho, nechávajúc ho stáť zarazene na mieste. Prešla som k umývadlu a začala umývať riady predtým, ako som po ňom vybuchla už úplne.

"Zlato, ja to umyjem..." a sme doma. Zas sa snaží zlepšit situáciu aj keď vie, že som úplne vytočená a nemám náladu počúvať jeho ospravedlnenia ktoré aj tak stoja za prd.

"Fajn, umy si to," tanier som voľne pustila späť, nechávajúc pustenú vodu nezaujímac sa o to, či som ho rozbila. "Ja idem preč. Neviem, kedy prídem."

San Francisco | lrh Where stories live. Discover now