SNOW WHITE ✔

21.| Túžba. 1991

Mal chuť zabíjať. Nebol od toho ďaleko. Vážne nie. Z čela sa mu lial pot, v nose ho šteklil smrad z rozkladajúcich sa jabĺk pod jeho nohami a bolo mu zle. Včera sa opil tak, ako už dávno nie. Potreboval to, aby nezačal pochybovať o všetkom, čo robil.

Telo starej ženy páchlo a pomaly hnilo a on si musel držať tričko pritisnuté k nosu. Ani nemusel obzvlášť vyzdvihovať, ako ťažko sa mu tak kopala jama, ktorá by poslúžila na zakrytie tela Emely, jeho svokry. Tá stará babizňa skonala ešte predtým, akoby ju bol sotil dole zo schodov.

Svojho syna Roberta a ženu Abby, zamkol do pivnice. Boli tam už tri dni, ale Raul ešte stále nevedel nájsť svojho druhého, mladšieho, syna. Ten úbožiak sa musel schovať veľmi dobre.

Telo obalené do starej plachty sotil do meter hlbokej diery a začal na ňu hrnúť zem. Skrivil tvár, keď namiesto toho, aby nabral zeminu, rýľ zabodol do vlastného chodidla. Asi si túto činnosť mal naplánovať na inokedy, nie na skoré ráno po opici.

Utrel si pot z čela a zadupal čerstvú zem. Potiahol na ňu zopár starých konárov, aby to nebilo do očí a s rýľom prehodeným cez plece, sa vybral späť k domu.

Odomkol a počul zdola krik. Zas Abby. Posledné dni len kričala a kričala, akoby ju drali z kože. Raul podvedome rozmýšľal, kedy jej konečne odídu hlasivky. Roberto však celé dni mlčal, maximálne občas vykríkol od bolesti, keď sa pokúsil postaviť.

Raul kdesi v kútiku duše vedel, že to čo robí, nie je správne. No šialenstvo lesknúce sa v jeho očiach, bolo silnejšie, než akékoľvek racionálne rozmýšľanie.

Zabúchal na dvere vedúce do pivnice a krik Abby ustal. Zavrčal si niečo popod nos, ale sám si nebol istý tým, čo tým chcel povedať. Odomkol dvere do pivnice a zišiel dole.

Abby sa krčila v kúte, peru mala rozbitú a na celom tele sa jej tiahli modriny. Oblečenie mala na viacerých miestach roztrhané a vlasy jej odstávali na všetky strany.

Roberto bol pri radiátory a bol stočený do klbka. Tiež mal na viacerých miestach krv a modriny, ale zrejme pochodil ešte horšie ako Abby.

Prešiel k Abby a odomkol jej ruku z pút. Ona sa okamžite pokúsila prekĺznuť vedľa neho, ale on ju schmatol za vlasy a potiahol k sebe. S krátkymi vlasmi síce vyzerala viac sexy, ale ťažšie sa chytali. Nuž, Raul bol nútený prispôsobiť sa.

Pritiahol si ju k sebe a ona kričala. Snažila sa brániť, ale bola oslabená. Keď sa Raul snažil rozpamätať, kedy dostala naposledy jesť, nebol si istý, či to bolo včera alebo ešte predvčerom.

Abby ho búchala do hrude, bránila sa, jačala naňho, aká je sviňa, ožran a adresovala mu aj kopu ďalších titulov. Medzi nimi bolo aj slovo tyran. To Raula zarazilo. „Aký som ti ja tyran?! Ty si mi zobrala to decko!" skríkol a zhodil Abby na zem. Tá dopadla a vzlykla, no takmer okamžite po ňom blysla nenávistným pohľadom.

„Nemáš právo na deti! Pozri sa, čo si urobil svojmu synovi!" skríkla naňho a on sa podvedome pozrel na Roberta, ktorý sa chúlil na mieste a hlavu si schovával medzi pleciami.

„Suka!" skríkol nenávistne a kopol do nej. A zas. A ešte raz. Kopal a kopal, až kým sa bolestivo nerozplakala. „Zobrala si mi deti!"

„Ty si nám zobral život!" skríkla a pokúsila sa pozviechať. Nešlo to.

V Raulovi vrela zlosť. Vytiahol ju na nohy a oprel ju o stenu. Jej tvár si pritisol tesne k svojej. „Aký život, prosím ťa?! Si len obyčajná chudera!"

„Jediné, na čo si sa kedy mohol bola závisť! A sex! Nikto o teba nikdy nestál, kým o mňa áno! Závidel si, priznaj sa!" jačala naňho.

V Raulovi sa niečo pohlo. Vedel, že mala pravdu. Nikdy nikoho nemal. Rodičia ho nenávideli, žiadna žena oňho nestála, nemal kamarátov. Potom spoznal Abby. Ako prvá sa mu otvorila a úplne ho očarovala. No teraz to bolo preč.

Nemohol poprieť, ešte stále bola krásna, aj keď ju pokrývala krv a slzy. Priťahovala ho, tak neskutočne ho priťahovala a jeho myšlienky boli po včerajšej noci príliš pomiešané na to, aby sa v nich úplne vyznal. Tým, že naňho jačala, iba prikladala drevo do beztak rozbúreného ohňa.

Popletené myšlienky, zvieracia túžba a krutý svet naokolo, ho premohli. Pritisol ju k stene a vtlačil svoj jazyk do jej úst.

Snažila sa ho odtlačiť od seba, ale nikdy nemala na jeho silu. Hlavne nie teraz, oslabená a vyhladovaná.

Tlačil ju viac k stene a túžba v ňom víťazila nad všetkým. Chcel z nej strhnúť oblečenie a zničiť ju. Chcel ju presvedčiť, že nie je taký úbožiak, ako sa zdá. Lebo hoci boli manželia, dobre vedel, že ona ho nikdy nebrala skutočne. Vždy bol len niekým, koho ľutovala.

Bozkával ju dlho a vášnivo, ale vedel, že ona cítila len nechuť. Kým v ňom sa hromadilo všetko. Čo vedel i nevedel pomenovať. Ale láska medzi nimi nebola.

Strhol ju na zem a obkročmo si na ňu sadol. Drsným pohybom z nej strhol oblečenie. Perami a jazykom skúmal jej spotené a krvavé telo. Ona sa pod ním mykala, ale on to takmer ani neregistroval. Cítil len neukojenú túžbu.

Rozopol si nohavice a ďalej nečakal. Ich telá sa spojili a Abby vykríkla. Od bolesti, od zdesenia, od všetkého, čo ňou prechádzalo. Raul to vedel, už to raz zažil. Bozkával ju na krku a hýbal svojim telom v šialenom tempe. Nenechal sa ovládnuť zdravým rozumom, jediné, na čom záležalo, bolo to, aby sa uspokojil.

Vzdychal do jej pokožky a ona sa pod ním chvela. Plakala, ale už mlčala. Akoby... akoby jej bolo zrazu všetko jedno.

Raul to sledoval so zadosťučinením a ani mu nevadilo, že sa na to celé prizerá ich syn. Abby pritiahol späť k stene a cvakol putami. Hodil k nej kôpku oblečenia a sám si zapol nohavice. Abby po lícach tiekli slzy a rozmazávali zvyšky krvi, ktorú mala na tvári.

Raul sa vrátil hore a pripravil niečo jesť. Tentoraz však už zaniesol jedlo aj Robertovi a Abby. Začínali ho doháňať vlastné výčitky. Predsa... toto bol presne ten dôvod, prečo ho Abby nechala. A on tak urobil zas. To musel zapiť. 

Toto je môj historicky prvý pokus o "sexuálnu scénu" :D no neviem, čo k tomu dodať :DD