SNOW WHITE ✔

22.| Podozrivý

Phoenix mala čudný pocit ešte skôr, akoby otvorila oči. A ten pocit len vzrástol, keď si uvedomila, že ju niečo hreje na stehnách a bruchu.

Opatrne pootvorila najprv jedno, potom aj druhé oko. Trocha jej odľahlo, keď si uvedomila, že to na nej spí Misty. Ale takmer v rovnakom momente sa prudko nadýchla a posadila sa.

Misty padla na zem a zmätene sa poobzerala okolo. Rovnako ako detektívka. Žmúrila do tmy, ale pre jej vlastné upokojenie si uvedomila, že je oblečená presne tak, ako celý deň.

Zapla si mobil a na moment privrela oči, pokým si nezvykli na žiarivé svetlo. Pozrela na displej s hodinkami a okamžite zanadávala. Hodinky ukazovali čosi po jednej v noci a denník hovorov oznamoval tri telefonáty od Roya Rowea, dva od Steeva a jeden ďalší od Neala.

Phoenix si zahryzla do pery a ignorovala všetky neprijaté hovory. Prelistovala sa až k menu Marcus Weiss a vytočila jeho číslo. Keď nezdvihol ani po minúte, zúfalo si zaborila tvár do dlaní.

„Do riti, do riti, do riti..." šepkala si, kým sa obúvala. Zatiaľ vytočila číslo svojho šéfa, Roya Rowa.

Ten zdvihol takmer okamžite: „Dopekla, Monroeová! Kde trčíš?"

„Zaspala som!" štekla Phoenix. Nerada si to priznávala. Hlavne nie za takýchto okolností. Pravda bola však taká, že tie jej záchvaty ju vždy dostali až na hranicu svojich síl. Vlastne sa čudovala, že sa vôbec zobudila. „Čo sa deje?"

„No čo asi?" Rowe znel nasršene. „Snehulienka nám tu zmasakroval šesťdesiatročnú babku!"

Phoenix sa zasekla uprostred pohybu. „Nie je to omyl?" spýtala sa nakoniec.

„To by sme tu nemali jablko a pohľadnicu. Padaj na miesto činu!"

„Adresa?"

„Alta Wista Rd. Číslo domu si všimneš. A Phoenix... ponáhľaj sa. Je to rozhodne iný pohľad ako predtým."

Phoenix zložila bez slov navyše. Vrela v nej zúrivosť, sklamanie a to všetko dokopy. Už naozaj verila v to, že je nevinný. A teraz? Všetko, úplne všetko bolo proti nemu.

Nechcelo sa jej tomu ani veriť. Preto skúsila zakričať jeho meno. Či nespal niekde v inej časti domu, alebo niečo podobné. Nikto neodpovedal a Phoenix prehltla guču v hrdle. Kým vychádzala z domu- nechala odomknuté, kľúče nemala- zavolala si taxík.

„Na Alta Wista Rd," nadiktovala černošskému taxikárovi okolo päťdesiatky.

„Máte naponáhlo?" zaujímal sa taxikár.

„Áno," podotkla Phoenix. „Mohli by ste sa ponáhľať?"

„Idem maximálnou dovolenou rýchlosťou, slečna." Dvihol taxikár ruky, čím na chvíľu pustil volant.

Prevrátila v duchu očami. „Pane, ja som policajtka. Mohli by ste prosím pridať?"

Taxikár mykol ramenami a odhalil dva žiarivé rady zubov. „Ako si želáte."

O necelých sedem minút už Phoenix vystupovala zo zadného sedadla. Pred oranžovým domom stáli tri autá a pred bránkou sa Steeve potichu zhováral s neznámou ženou s nakrátko zastrihnutými červenými vlasmi. Pred domom už stihli rozložiť policajné pásky. 

Phoenix sa chystala vykročiť k nim, keď za sebou zaregistrovala pohyb. Prudko sa mykla, ale dotyčný sa aj tak dotkol jej ramena. „Čo sa tu deje?" spýtal sa.

Phoenix si jeho hlas priradila veľmi rýchlo a v rovnakom momente ho od seba odstrčila. Mala chuť kričať, ale nechcela priťahovať pozornosť. „Vrah," zasyčala neurčito, ale dobre vedela, že Marcus Weiss, stojaci oproti nej, to pochopil.