20.| Zmena plánu

659 115 56
                                    

Marcus sa nemohol cítiť lepšie. Mal pocit, že zrazu je všetko tak, ako má byť. Phoenix kráčala po schodoch pred ním a jeho pohľad vábili jej krivky, na ktoré nemohol mať ani jedno zlé slovo.

Nechápal, ako sa to mohlo takto zvrtnúť, no bol spokojný. A to hlavne vo chvíli, kedy odomkol dvere svojho bytu a Misty sa okamžite rútila k dverám. Po pár dňoch pribrala stratenú váhu a troška aj narástla. No nie tak, aby sa s Marcusom nepomestili v jednej posteli.

On odhadoval, že ešte nemôže mať ani pol roka, čiže ešte narastie. Hoci to nemohol vedieť na istotu.

Misty vyskočila naňho a prednými labami sa oprela o jeho stehná. Zaštekala, keď si všimla aj Phoenix a postavila sa do obranného postoja pred Marcusa. Ten sa musel uškrnúť.

Phoenix nadvihla obočie. „Nevravel si, náhodou, že je krotká?"

„Zvyčajne aj je." Mykol Marcus plecami, ale pritom, ako sa Phoenix úprimne usmiala sa roztápal ako maslo na horúcej panvici. „Misty, poď sem."

Misty poslúchla a stiahla sa za Marcusa, hoci ešte stále zazerala na Phoenix. Tá ale nevyzerala, žeby jej to vadilo. Čupla si a natrčila ruku. „Poď," šepla a Marcus chvíľu rozmýšľal, či je to prácou alebo povahou, že sa nebojí psa, ktorý na ňu pred chvíľou vrčal.

Misty sa nesmelo vybrala k Phoenix a tá k nej ešte viac natiahla ruku. Bolo riskantné, keď ju pohladila na špičku nosa. Misty sa to páčilo. Naklonila hlavu a podišla k Phoenix bližšie. Začala sa k nej túliť a Phoenix ju veľmi ochotne škrabkala medzi veľkými ušami.

„Dáš si čaj?" spýtal sa od nej, keď si sadli na jeho sivastý gauč v spoločnosti Misty, ktorá sa túlila k Phoenix. Marcus sa pri tom musel usmievať.

Phoenix pokrútila hlavou. Marcus na ňu dlho hľadel bez toho, aby sa ozval. Nechcel si pripustiť ako veľmi ho vystrašilo, keď Phoenix zrazu prestala dýchať. Bolo to ako z nočnej mory. Z veľmi desivej nočnej mory. A ani jej slová, že je všetko v poriadku, ho nedokázali upokojiť.

Prehltol guču v hrdle a zapol televíziu. „Na USB mám zopár dobrých filmov. Môžeš si vybrať."

Phoenix sa naňho usmiala. Možno sa mu to len zdalo, ale mal pocit, že dnes na seba hľadeli inak. Jej úsmev neodrážali len jej pery, ale aj jej oči.

„Aká je ponuka?"

Marcus sa zamyslel. „Mám tu Rýchlo a zbesilo, prvé tri diely. Potom Transformers, Sherlocka Holmesa v podaní Roberta Downeyho Juniora, prvý diel Avengers, myslím, že aj Titanic, Pirátov z Karibiku a ešte nejaké také veci."

Phoenix sa zasmiala. „Takže tie najslávnejšie z Hollywoodu."

Marcus sa zamračil. „To je zlé?"

„Vôbec," podotkla Phoenix. „Daj Sherlocka."

Marcus pustil film a Phoenix sa pohodlnejšie usadila, hoci s Misty v lone to nebolo ľahké. Marcus nakoniec urobil bylinkový čaj pre ňu aj pre seba. Keď sa vrátil do obývačky, film bol už v plnom prúde a práve skonštatovali smrť chlapíka v čiernom.

Phoenix si od neho zobrala šálku a poďakovala. Misty spala s hlavou v jej lone a Marcus sa usadil vedľa. Phoenix skĺzla sa sedačke nižšie a po pár minútach si Marcus uvedomil, že zaspala.

Pokrútil nad tým hlavou a opatrne ju presunul do pohodlnejšej pozície. Síce zabrala celý gauč, ale nevadilo mu to. Zakryl ju dekou a pod jej hlavu vložil vankúš. Potom vypol televízor a miestnosť sa ponorila do tmy. Presne v rovnakej sekunde sa rozzvonil mobil Marcusa.

SNOW WHITE ✔Onde histórias criam vida. Descubra agora