SNOW WHITE ✔

27.| Späť v čase. 1991

Abby strácala pojem o čase. Vedela len, že je jej už celé dni nevoľno. Jej exmanžel bol hulvát, obyčajné zviera a jej sa o to ťažšie priznávalo, že kedysi ho úprimne ľúbila. Bože, čo všetko len dokázala urobiť fľaška alkoholu s tak dobrým človekom, akým bol Raul.

Nevedela, či sa v ňom niečo zlomilo, či ho jednoducho naštvala vlastná existencia, ale bola si istá tým, že ak mal filozofické problémy vo vlastnej hlave, nemala na to doplácať jeho rodina.

Bolo to už dávnejšie, čo sa prvý raz opil na mol. Keď vtedy prišiel domov, znásilnil ju. Keď zistila, že otehotnela, rozhodla sa ho tam nechať.

Nemala silu na to, aby ďalšie dieťa vychovávala v jeho šialenej prítomnosti. Skôr, akoby bolo naozaj vidno, že je tehotná, rozviedla sa sním. Skutočné šialenstvo však začalo, keď po rokoch zistil, že jeho exmanželka porodila syna.

Myslel si, že ju podviedol. Po tom, čo sa stretli a Abby sa rozhodla vysvetliť mu, že je to jeho syn, sa všetko len zhoršilo.

Abby vedela, že musí od neho ujsť čo najďalej. Aj so svojimi deťmi. Ba aj so svojou matkou, ktorú do tej šlamastiky zatiahla.

No bola zúfalá, nevedela, ako ďalej.

Odsťahovali sa do mesta a Raul ich stratil. Abby kdesi v kútiku duše vedela, že to ho len viac vytočilo. Ale musela tak učiniť.

Po dvoch rokoch sa vrátili do domu na prázdniny. Nikto z nich však nečakal, že Raula prepadne zlostný amok, Abbynu matku zabije, vlastného syna zmláti, ženu, ktorú kedysi miloval, znova znásilní a začne zúrivo vyhľadávať svojho ďalšieho syna.

Abby ostávalo len dúfať, že ak už nič iné, aspoň Kalleovi sa podarilo ujsť.

Zdalo sa, že Raul skutočne ľutoval, že zas znásilnil Abby. Navyše pred Robertom.

Po tom dni ich vysťahoval z pivnice na poschodie. Roberta zamkol do špajze bez okna a Abby vyvliekol na poschodie do jej starej spálne. Abby však ešte v ten deň zistila, že okná zamrežoval. Prišlo jej to šialené. Bola ako Rapunzel vo veži, akurát na ňu nečakal žiaden princ na bielom koni, ale obluda, ktorá bola schopná zabiť ich. A Abby kdesi vedela, že sa tak raz stane.

Prehla sa v páse a vyvracala raňajky na drevenú podlahu. Cítila sa proste zle. Od žalúdka, ale i hlava jej trešťala, akoby sa chystala poriadna búrka. Problém bol, že nie tá hmotná, ktorá zmije teplo z povrchu zemského, ale búrka, ktorá šalela v jej vnútri a ona vedela, že sa stalo presne to, čomu sa chcela za každých okolností vyhnúť.

*****

Roberto kráčal po schodoch a za ním na drevené dosky dopadali kroky jeho otca. Raula, opravil sa v duchu. Nebol to jeho otec. Bol to niekto úplne cudzí.

V jeho spomienkach, ktoré sa vrátili pár dní po bitke, to bol milujúci človek, ktorý ho naučil bicyklovať sa, plávať a liezť na stromy. Roberto kedysi tohto človeka miloval. Rovnako, ako aj ten človek, ktorý práve šiel za ním, miloval kedysi aj jeho. Teraz ostali city len bolestivými spomienkami v krutom terajšku.

Raul otvoril dvere, ktoré viedli do spálne. Vedel, že za dverami uvidí mamu. Bol rád. Posledné dni ju nevidel a skutočne sa bál možnosti, žeby jej Raul niečo urobil.

Keď ju však uvidel na posteli, ako si listuje v starých časopisoch, usmial sa. Tak úprimne a radostne, až sa sám začudoval.

Mama k nemu zdvihla hlavu a tiež sa usmiala. Roztiahla ruky a Roberto k nej okamžite vyštartoval. Raul sa ani nesnažil zadržať ho.