SNOW WHITE ✔

24.| Strata kontroly

Po noci plnej dažďa a bleskov, sa v meste výrazne ochladilo. Zo zvyčajných tridsiatich až tridsiatich piatich stupňov sa stalo dvadsaťpäť a to prinútilo Phoenix zavolať si taxík a vyhnúť sa prechádzke pomedzi kalužami.

Keď sa ráno zobudila, Marcus ešte spal na pohovke. Nechcela ho budiť, ale kávovar, ktorý hučal ako besný, odviedol tú prácu aj za ňu. Ponúkol jej odvoz, ale zamietla.

Nechcela, aby si myslel, že je po včerajšku natoľko mimo, aby nedokázala takú jednoduchú činnosť, ako je zavolanie taxíka. Vlastne, ona nebola mimo vôbec.

Možno bola mierne zarazená z toho, že Marcusovi prezradila svoju fóbiu z vody. No včera to cítila presne tak. Musela mu to povedať, aby ostal. Nevedela, prečo sa tak správala. Nikdy nič podobné nerobila. O jej fóbii vedel len Steeve a aj tomu to prezradila len preto, lebo ju jeden horúci deň chcel vziať na kúpalisko a keď ho rázne odmietla a on ju napriek tomu chcel zatiahnuť do auta, vysypala, ako veľmi sa toho desí. Steeve sa už nikdyviac o nič podobné nepokúsil.

Phoenix si to na policajnej stanici namierila na vrchné poschodie, kde sa v zasadačke stihla zhromaždiť celkom slušná kopa ľudí. Ako tak Phoenix preletela dav pohľadom, usúdila, že chýba iba psychológ Adams.

Posadila sa na voľnú stoličku medzi Steevom a Nealom, ktorý sa na ňu usmial. Steeve jej venoval pobavený úškrnok a ukázal jej na svoj blok s poznámkami, kde mal nakreslenú ženskú, očividne Snehulienku, štyroch mŕtvych trpaslíkov a troch, ktorý vyzerali z okna domčeka.

Phoenix nad ním prevrátila očami. Stále to robil. Situáciu vždy vystihol v sarkastickej a jednoduchej čmáranici s ceruzkou.

Keď jej podal zápisník, prelistovala zopár strán. Na väčšine mal aj niečo napísané, ale tie kresby boli to, čo všetkému dodávalo ten typický Steevovský šmrnc.

Na prvej strane bol zdochnutý potkan. Na ďalšej ľudská hlava bez očí a celkom reálna ilustrácia Plaška z produkcie Disney.

Nasledujúca strana bola pokreslená jablkami, ktoré vyzerali ako z nočnej mory každého záhradníka.

V celom zápisníku ešte našla náznak rysov očí, ktoré boli zašité, taktiež Voldemortovu tvár, ktorá znázorňovala ich obeť bez nosa a medzi poslednými kresbami mal starú ženu, ktorá nevyzerala mŕtvo, skôr akoby to prehnala s alkoholom.

Phoenix mu s úškrnom podala zápisník. Nikdy to nepovedala nahlas, ale aj tak vedela, že Steevovi tieto jeho kresby pomáhajú. Nemal rád pohľad na krv a celkovo ho smrť desila. Takto si to kompenzoval. Jediné, čo Phoenix nechápala, že prečo sa dal za policajta na oddelení vrážd, ak mal podobný strach.

Dvere zasadačky sa otvorili a dnu vošiel Adams. Šticu bielych vlasov mal nakrivo, ale na tvári mu vládol jemný úsmev. „Zdravím, dámy a páni."

Phoenix mu kývla, aby hneď aj začal. Po technickej stránke nemali nič nové, ale po psychologickej stránke sa táto vražda líšila od predošlých.

Adams si odkašľal a napravil si lem košele. „Takže, máme tu štvrtú vraždu a máme dôvod predpokladať, že ide o toho istého vraha."

„DNA stopy sa zhodujú s predošlými troma," prisvedčil Hunter od technikov.

Adams prikývol. „Ale mení sa technika vraha. Z toho vyplýva, že náš vrah stráca kontrolu nad vlastnými činmi. Očividne ho zarazilo, keď naša obeť nezjedla jablko, ale rozkrojila ho. Vtedy mu došlo, že ak nechce, aby jeho plán stroskotal, musel konať. Podrezal ju a dokončil svoju úlohu."

„Vyrezal jej nikdy nekončiaci úsmev," zamrmlal Neal vedľa Phoenix. „S Phoenix sme tie vraždy preberali a došli sme k tomu, že si svoje obete vyberá tak, aby boli protikladom trpaslíkov, ktoré prezentujú. Čiže Kristen sa nebála ukazovať sa, hoc aj nahá. Kým Plaško sa bál pozornosti, alebo sa z nej cítil nepríjemne. Jade trpela insomniou a pritom znázorňovala trpaslíka, ktorý neustále spal. Avery zas nemala nikdy problémy s dýchacími cestami. No a Katelyn nevyzerala ako teta, ktorá by sa často usmievala."

„Zaujímavá teória," prikývol psychológ uznanlivo. „No stará žena nezapadá do jeho šablóny vraždenia. Vraždil mladé ženy a bolo by oveľa logickejšie, ak by zabil Taylor."

„Možno chcel," podotkla Phoenix. „Podľa jej výpovede, bola v čase vraždy v sprche. Vrah chcel možno zabiť ju, ale bola tam Katelyn, ktorá mu jeho jednoduchý plán prekazila. Keď mu došlo, že Katelyn je tiež vhodným adeptom a má šancu zabiť ju bez svedkov, tak sa rozhodol konať."

„Ale Katelyn mu prekazila plány," nadviazal Neal. Phoenix mu bola vďačná za to, že ju podporil. Necítila sa so svojimi názormi úplne vo svojej koži. Bolo to čudné.

„A tak dostala nôž do krku," ukončil to Steeve, ktorý načarbal ďalšiu svoju Monu Lisu.

„Z toho plynie, že náš vrah sa už neovláda tak dokonale, ako na začiatku," vyhlásil Adams.

Všetci naokolo len prikývli.

*****

Phoenix mierne ľutovala, že si vymenila službu a teraz tvrdla v kancelárii celý deň. Pôvodne mala mať službu len do obeda, ale teraz sa to pretiahlo až do siedmej večer. A hodinky sotva ukazovali druhú poobede.

Za tých pár hodín sa stihlo patrične otepliť a Phoenix ľutovala, že si ráno dala dlhé nohavice. Slnko svietilo priamo na ňu, cez okno miestnosti a ona len donekonečna prekladala jedny papiere na druhé.

Snažila sa v tom celom nájsť nejakú dieru, hocičo, čo si doteraz nevšimli. Avšak jediné, na čo prišla bolo, že nikde sa nehýbe.

Steeve už šiel domov a Neal tiež. Phoenix na to celé ostávala sama. Až pokým sa na stole neozval jej telefón.

„Phoenix Monroeová. Oddelenie vrážd mesta Phoenix v Arizone," odrapkala naučený monológ.

„Chcel by som ohlásiť mŕtvolu na štyridsiatej druhej ulici v štvrti Pinnacle Vista. V starých skladoch."

Phoenix spozornela. „Môžete mi nadiktovať vaše meno?"

„Kirk Wood, slečne Monroeová."

Phoenix sa vystrela pri počutí mena manžela nedávne zosnulej Jade. „Budeme tam o chvíľu, nikam nechoďte."

Phoenix si z oddelenia zavolala dvojicu chlapov, ktorých poznala len zbežne. Jeden vysoký plavovlasý, ktorý bol podobne zmĺknutý ako ona. Druhý bol o čosi starší, ale zaraďoval sa medzi najlepších v tomto obore.

O desať minút už stáli na opustenej ceste. Kirk Wood ukazoval na opustený sklad neďaleko cesty s ošarpanými bielymi stenami a porozbíjanými oknami. „Volal som špeciálne vás, detektívka," zamrmlal mierne otrasene.

„Prečo práve mňa?"

„A nie je to váš prípad?" Nadvihol obočie.

Phoenix tomu nerozumela. S mladším z policajtov vošla do skladu a baterkou zasvietila do tmavého rohu. V tom pochopila slová Kirka Wooda a jej telefón o tri sekundy neskôr už vytáčal kontakt s menovkou Neal Wallace.

No čo asi našli? :D