SNOW WHITE ✔

14.| Zasadačka

Steeve Douglas sa opieral o pouličnú lampu. Sledoval miesto, kde pred pár hodinami zavraždili dvadsaťsedem ročnú Alison Zagarovú. Prípad prevzali jeho kolegovia, ale on bol ten, kto na mŕtvolu natrafil.

Šiel domov z večernej služby a hľa, zrazu mu cestu zatarasila mŕtvola. Páchlo to tam alkoholom a čerstvou krvou. Steeve ešte nemal dočinenia s toľkými mŕtvolami, aby si stihol zvyknúť na zápach vnútorných tekutín a chlad pokožky, ktorá ešte nebola celkom stuhnutá.

Privrel oči. Mal by sa na to vykašľať. Toto nie je jeho prípad. Jeho by mala zaujímať úplne iná mŕtvola. Lepšie povedané, tri mŕtvoly. V noci niekedy po dvanástej na tretej Avenue našli mŕtvolu Avery Haddenovej, mladej ženy s výraznými lícami. No jej tvár robil oveľa výraznejšou jeden detail- mala odrezaný nos.

Steeve bol rád, že dorazil na miesto činu až neskôr, keď bola mŕtvola už preč u technikov a on sa musel pozerať len na obrázky. Nerobilo to dobre jeho žalúdku.

Podľa predbežnej analýzy umrela na otravu strychnínom v jablku odrody Rímska kráska a vedľa nej bola pohľadnica so psím ňufákom. Na jej zadnej strane stálo meno ďalšieho trpaslíka- Kýchal.

Steeve netušil, čo je to za chorého maniaka, ale bolo to zvrátené. Hlavne po zistení, že jej nos bol odpílený zúbkovaným nožom. Čo horšie, vyzeralo to tak, že si vrah zobral jej nos podobne, ako to urobil aj s očami Kristen Langleyovej.

Bolo mu z toho zle. Ráno sa snažil hovoriť s Nixie, aby mu dala nejaké informácie. Ešte predvčerom mu vravela, že má podozrivého. No keď padla tá otázka, správala sa čudne. Celkovo sa správala inak, ako zvyčajne. Steevovi sa to nepozdávalo.

Dnes sa konala porada, kde sa mal zúčastniť každý, kto sa podieľal na tomto prípade. Už to nemohli tajiť, šlo o niekoľkonásobného vraha a to vôbec nemuselo znamenať, že už našli všetky telá.

Steeve sadol na svoj červený bicykel, na ktorom presvitala hrdza a vybral sa k policajnej stanici. Ide o sériového vraha a on sa nemôže rozptyľovať malichernosťami, ako je aj podrezaný krk nejakej stratenej existencie.

*****

V zasadačke na treťom poschodí vládla tma. Nebolo tam veľa ľudí. Phoenix Monroeová, ako vedúca vyšetrovateľka, jej pravá ruka Steeve Douglas, šéf oddelenia násilných trestných činov Roy Rowe, Hunter Mason z technikov a Brett Adams, psychológ, občasný konzultant policajného zboru.

„Máme tri vraždy," povedal zachmúrene Rowe a premeral si miestnosť. Preskenoval tvár každého jedného človeka ale nebol spokojný. „Ide o sériovú vraždu," pokračoval. Potreboval niekoho skúseného, nie nováčikov. „To znamená, že prípad sa vyhupne hneď na nový level."

„Predpokladám, že počet celkových obetí nie je neznámy," poznamenal Steeve. „Sedem trpaslíkov, sedem vrážd."

„Tým by som si nebol úplne istý, pán Douglas," zamiešal sa do situácie psychológ. „V terajšej verzii Snehulienky máme sedem trpaslíkov, to je pravda. Ale zabúdate na klasiky, kde sa to číslo zjavne menilo. Napríklad v prvej filmovej adaptácii boli len šiesti a neboli trpaslíci, ale normálni muži. Zmenu do ich prostredia doniesla až Dina Gottliebová."

Hunter Mason si odkašľal. Adams prikývol. „Pre neznalcov, Dina sa nazýva aj ako Snehulienka z Birkenau. Pochádzala z Československa. Prežila koncentračný tábor v Poľsku vďaka tomu, že kreslila deťom a neskoršie vytvárala aj portréty pre Mengelea. V Paríži spoznala svojho manžela a s ním sa presťahovala do USA, kde jej kariéra nabrala nové rozmery. Pracovala pre Warner Bros a vďaka jej iniciatíve vznikol nový trpaslík známi pod menom Kýblik. Taktiež vytvorila postavy ako Tweety a Willi Kojot."

„Ten šialenec, ktorý naháňa toho modrého pštrosa?" začudoval sa Steeve.

Adams prikývol. „Veľa sa vraví o tom, že jej postavy sú odrazom nejakej vrstvy, alebo jej skúseností, hlavne z Tábora smrti."

Rowe zazrel po psychológovi, ktorý si z toho ale nerobil ťažkú hlavu. „Chcel som len povedať, že počet obetí nie je tak striktne stanovený, ako si vy myslíte. Hoci predpokladajme, že je to tak. V tom prípade máte dočinenia so sériovým vrahom, ktorý má každú vraždu dokonale naplánovanú, nerobí chyby, využíva stále rovnaké procesy, aby sa neprezradil. Chce šou, chce upútať pozornosť. Prečo?"

„Ženy, ktoré boli zavraždené, mali milencov," podotkla Phoenix. „Mohlo by ísť o sexuálnu frustráciu."

Adams prikývol. „Máte pravdu. Avšak musíme brať ohľad aj na fakt, že ani jedna z obetí nebola znásilnená."

„Nezanecháva DNA," podotkol Steeve.

„Nejaké DNA, hocijaká technická stopa sa vždy nájde," odvrkol Mason od technikov.

„Čo máš v rukách tentoraz?"

„Zopár vlasov a odumretú kožu. Chĺpky z oblečenia. Overujeme databázu, ale zatiaľ sme nikoho nenašli."

„Ak by sme mali nejakého podozrivého, bolo by to ľahšie," vyhlásil zrazu nový hlas a Roy Rowe sa potešil ako už dávno nie.

Otočil hlavu k dverám a uvidel v nich stáť vysokého plavovlasého detektívka, Neala Wallacea. Pre nutnosť prípadu skrátil svoju dovolenku a prišiel hneď ako to bolo možné.

Neal mal opálenú pokožku po dovolenke v Karibiku, ale stále to bol ten istý vyšetrovateľ, ktorému sa už raz podarilo objasniť sériovú vraždu. Rowe videl, ako Phoenix myklo obočím, keď ho zbadala.

„Šéfe," začala, ale ten ju umlčal.

„Vyšetrovanie povedie Neal, Phoenix. Nejde o nejaký malicherný prípad. V ohrození sú ďalšie životy a nemôžeme riskovať, že sa prípad prevalí k médiám a umrú ďalší kvôli neskúseným nováčikom." Mal rozhodný hlas, vedel, že inak ju neprinúti sklapnúť. „V prípade budeš, samozrejme, pomáhať, ale už len na vedľajšej koľaji."

„Nie je to fér," podotkla Phoenix. „My sa s tým prípadom trápime už  tri týždne, riešime všetko okolo svedkov, odtlačkov, súvislostí a vy nám ten prípad zoberiete?"

„Nemôžeme si dovoliť ďalšiu vraždu," odpovedal dôrazne Rowe, ale všimol si, že ostatní svedkovia slovného súboja, skáču pohľadom z jedného na druhého. Len ťažko vedel povedať, komu z nich fandia.

„Tak nech ten prípad vyrieši za týždeň, šéfe. Presne toľko času totiž stále ubehne. A vždy je čas približne rovnaký. Niečo krátko po polnoci. Pričom obete majú spoločné len to, že sú ženy a pustia si do postele kohokoľvek. A nemusia to byť vydaté ani slobodné ženy, oba prípady sme tu už mali."

Rowe hľadal oporu v psychológovi. „Podporujem slová detektívky. Už majú nábeh na tento prípad a pokiaľ správne viem, teoretických znalostí má dosť. Navrhujem, aby prípad poviedla ona, ale za pomoci Neala."

Rowe sa zamračil. Mal Phoenix rád, bola skvelým človekom, ale nemala na to, aby rozlúskla takýto tvrdý oriešok. Zatiaľ nie. No všetky tváre, dokonca sa mu zdalo, že aj oči Neala, tvrdili, aby jej ten prípad nechal. „Kapitulujem. Prípad vám ponechávam, ale budete pracovať s pomocou Neala."

Phoenix sa víťazoslávne usmiala a pohodila tými jej ohnivými vlasmi. 

Troška dlhšie nebola časť, ale len preto, že som dokončovala niečo iné :) 
A ešte... príbeh Dini je skutočný :)