SNOW WHITE ✔

26.| Zlý deň

Marcus sa cítil v ten deň zle. Zrejme to stálo za jeho nevrlosťou voči Phoenix. Chcel len vyjsť na balkón a skočiť z piateho poschodia. Bohužiaľ, ten balkón nemal a vyskočiť z okna sa mu zdalo prehnané. Predsa, na čo by už skákal z okna?

Misty kňučala pri vchodových dverách, ale on sa necítil na to, aby si s ňou urobil večernú prechádzku.

Mal za sebou ťažký deň.

Takmer hneď ráno mu volali, že dom, ktorý zdedil, poškodila búrka. Niektoré podporné trámy popraskali a hrozí, že sa zrúti strecha a dom ostane pochovaný v kope drevených dosák.

Sľúbil si, že jeden deň pôjde ten dom skontrolovať. Bol tam len jediný raz a aj to vtedy, kedy sa presťahoval do Phoenixu práve kvôli tomu domu.

Netušil, od koho to zdedil. Svoju biologickú rodinu nepoznal a šanca, žeby mu ho prenechal niekto, z jeho adoptívnych rodičov, bola mizivá. No ani pomocou právnika sa mu nepodarilo zistiť meno osoby, od ktorej ten dom dostal na starosť.

Dúfal, že v tom dome nájde niečo, hocičo, čoby ho doviedlo k svojej rodine. Ani po toľkých rokoch nechápal, prečo ho opustili. Nechápal to nikto. Striasli sa ho ešte v ten deň, v ktorý sa narodil.

Len ho našli v ten teplý večer na zemi pred dverami nemocnice, zabaleného v krvavej prikrývke a s malým lístočkom, na ktorom stálo: Marcus Weiss. Nič viac, nič menej. A to Marcusovi trhalo srdce. Stál im za to, aby mu vybrali meno, ale nebol im dobrý natoľko, aby si ho nechali? Čo mohlo byť takou obrovskou prekážkou, aby sa ho bezodkladne zbavili?

Nevedel.

V deň, keď sa prisťahoval, šiel sa pozrieť na dom. Tvorilo ho tmavé drevo, ale skutočne mu učarovalo krásne okolie a hlavne výhľad z podaktorých okien na poschodí.

Dosky tvoriace podlahu, stále škrípali pod jeho krokmi, ale potom, čo si dom prezrel, neprišiel na nič. Nenašiel ani náznak toho, žeby v tom dome za posledné roky niekto býval.

Jediné, čo našiel, a čo mu srdce zdupalo na prach ešte viac, bol detský vyšívaný sveter. Chcel poprieť možnosť, žeby jeho rodičia mali aj iné deti, ale tá myšlienka sa mu vkrádala do podvedomia a ničila ho ako opakované údery kladivom do hlavy.

Okolo domu bol jablkový sad, ktorý bol ešte o kúsok čarovnejší, než starý dom. Tie stromy boli jediné, čo urobilo na Marcusa pozitívny dojem.

Stretol sa s tým chlapom, ktorý vlastnil tie pôdy a keďže už mal nejaké skúsenosti ako záhradkár, zamestnal ho. Vraj sa mu zíde niekto skúsený a ďalším plusom bolo, že Marcus vlastnil ten dom.

Našiel si dom v meste a čoskoro sa k nemu nasťahovala jeho priateľka Sally. Onedlho sa vzali a ani nie rok na to, sa im narodil Kyle.

Stalo sa jediný raz, že Marcus zabudol na to, aký dokonalý život má. V ten deň videl ten dom a jeho myseľ sa búrila. Znova tŕpol nad svojimi rodičmi a vedel len, že potrebuje zabudnúť.

Sťal sa ako ešte nikdy a tým nedopatrením skončil v posteli s Kristen Langleyovou. Keď znova precitol, jeho výčitky boli horšie, ako strach. Priznal sa svojej manželke, ale u nej sa to nestretlo s pochopením. O deň neskôr už podala žiadosť o rozvod. Marcusa to ničilo.

Vtedy padol na dno priepasti. Pil a pil, až kým neomdlel, alebo kým s niekým neskončil v posteli. Po niekoľkých mesiacoch prestal rátať ženy, s ktorými sa zblížil viac, než mu to jeho triezve ja dovoľovalo.

Netrvalo dlho, a jeho nezúčastnenosť si všimli aj v práci. Istý čas mu to tolerovali, potom ho vykopli, keď zle zmiešal postrek a tým vyhubil celý rad stromov. V tých dňoch tomu prepadol ešte väčšmi.

Z celého nezmyselného kolotoča ho vytrhla až Phoenix Monroeová, ktorá ho začala podozrievať ako vraha Kristen. Nečudoval sa. V jeho vlastnej hlave sa premlelo aspoň milión spôsobov na to, ako ju zabiť preto, že zničila jeho život.

Marcus si schoval tvár do dlaní. Až teraz si uvedomil, ako hnusne znel v telefóne. Čo ak sa naňho Phoenix vykašle? Čo ak mu povie, že ho už viac nechce vidieť?

Bolo to možné. Všetky tie možnosti boli až bolestivo reálne a Marcusovi šlo roztrhnúť srdce od myšlienky, že by prišiel aj o ňu.

No ona nemala dôvod na to, aby s ním naďalej udržiavala kontakty. Bolo jasné, že nebol ich vrahom, tak prečo mu ešte nepovedala zbohom? Marcus čakal len na ten moment, lebo vedel, až príliš dobre vedel, že skôr či neskôr, sa tak stane.

Po tomto jeho kroku razom boli k tomu koncu oveľa bližšie.

*****

Neal sledoval svoj odraz v zrkadle. V kúpeľni sa vytvorila hustá para a na zelenkastých kachličkách sa už začínali tvoriť prvé kvapôčky. Neal zotrel dlaňou zarosené zrkadlo a zostra vydýchol.

Spodná strana čeľuste mu stihla napuchnúť a pod okom sa mu začínala črtať modrina. Mal chuť otrieskať si hlavu o zrkadlo.

Vyšiel z kúpeľne a zhasol za sebou. Tento deň nemohol byť horší. Najskôr tá mŕtvola a potom tá bitka.

Zobral si z chladničky pivo a sadol si na rozheganú sedačku. Nohy vyhupol na operadlo a zapol telku. Nikde inde, ako pri futbale, to skončiť nemohlo. Bolo mu jedno, kto hrá, šlo len o to, aby ho to ukolísalo do spánku. Futbalu sa to vždy podarilo až nadpriemerne ľahko.

Tento večer však bolo niečo inak. Neal cítil mravčanie na celom tele, akoby ho jedli blchy. Necítil sa vo svojej koži a niečo mu našepkávalo, že sa čoskoro stane niečo neodvratne zlé. Nevedel, kedy presne a za akých okolností, no ten pocit ho spaľoval.

Nedokázal sa sústrediť na spánok, jeho myšlienky neustále zabiehali inými smermi, akoby mali.

Raz sa v jeho hlave objavil obraz Phoenix Monroeovej, ako stojí pred ľuďmi v zasadačke. Následne ju videl na mieste činu. Nevedel tú ženu dostať z hlavy bez toho, aby necítil, že robí chybu.

Niečo sa dialo. Alebo sa niečo malo diať. Vedel len jedno, dnes v noci nezaspí.

Zobral zo stola svoj mobil a kľúče. V rýchlosti sa obliekol a zbehol k svojmu autu. Kým nasadal, vytočil číslo Phoenix.

Po minúte zvonenia a Nealových úpenlivých prosieb, niekto zdvihol telefón. 

Chcem len povedať, že teraz istý čas budú kapitoly asi menej často. Musím sa dostať do rytmu školy, no podľa mňa sa to za nejaké dva týždne stane a budem zas rovnako aktívna ako cez prázdniny. No kapitola bude aj tak minimálne raz za týždeň :D