SNOW WHITE ✔

8.| Mora

Bola si istá tým, že toto je minimálne dvakrát taký hnusný pohľad ako telo Kristen. Jade Woodová bola za nohy aj ruky priviazaná k železným operadlám postele. Bola napnutá ako struna. Mala na sebe len čipkované spodné prádlo, ale čo horšie, obe oči mala prešité jemnou čiernou niťou.

Na nočnom stolčeku stálo rovnaké jablko ako aj v hotelovej izbe Kristen- Rímska kráska. Podľa predbežných odhadov, malo v sebe strychnín. Vedľa stála pohľadnica s nemeckým ovčiakom, ktorý spal pred kozubom. Na jej druhej strane bolo navlas rovnakým písmom napísané meno ďalšieho trpaslíka. Spachtoš.

Okolo štvrť na dve v noci, manžel Jade Woodovej, Kirk Wood, zavolal na policajnú stanicu s vystrašeným tónom. Manželku našiel priviazanú a mŕtvu na ich posteli v ich spálni a v ich dome. Mal z toho mierny šok.

Za menej ako päť minút sa dostali z policajnej stanice na 79 W Hadley street, kde bývala Jade Woodová so svojim manželom. Toho našli pred domom zvracať v obleku. O ďalšiu minútu neskôr, Steeve volal Phoenix, ktorá došla na miesto v rozmedzí siedmych až desiatich minút.

Nebolo pochýb, šlo o rovnakého vraha ako pri vražde Kristen Langleyovej. Rovnaké jablko, zrejme rovnaká otrava, pohľadnica, zabitá žena, ktorej manipulovali s očami. Phoenix z toho nemala dobrý pocit.

Telo odpratali rýchlo, technici pozbierali možné stopy a dom na neurčitú dobu uzavreli. Phoenix sa nepobrala domov, ale na policajnú stanicu v aute so Steevom.

„Čo si o tom myslíš?" spýtal sa Steeve, keď zabočil na parkovisko policajného zboru. Všade vládla tma, len zo sklenej prednej steny policajnej stanice prenikalo svetlo.

„Je to zlé. Dve podobné vraždy. Dve ženy. Jedna nemravná, druhá mala manžela. Jedna blondína, druhá čiernovláska. Súvis nie je. Motív nie je. A podľa všetkého ide o sériového vraha." Phoenix sa to priznávalo ťažko, ale nemalo zmysel popierať to. Nemohol to byť copycat, verejnosti neboli poskytnuté informácie o jablku, a tobôž nie o pohľadnici.

Steeve zamyslene prikývol a vytiahol kľúč zo zapaľovania. „Počul som, že mnohí sérioví vrahovia využívajú na svoje konania rituály. Ale to, aby niekto zabíjal ženy, z ktorých si naraz robí trpaslíkov aj Snehulienky, to je novinka."

„Neviem, či je horšie toto, alebo ak by sme naháňali človeka s blčiacimi očami, ktorý by kričal: Upaľujte mi z cesty, spáli vás diablova prítomnosť! Pozor, to je pentagram!"

Steeve sa úprimne zasmial a štuchol svoju kolegyňu do boku. „Si šialená."

„Ste si istý, pán Douglas?" Niekde v kútiku mysle sa Phoenix až začudovala, že akú dobrú náladu majú aj napriek tomu, že pred desiatimi minútami ešte hľadeli na čerstvú mŕtvolu.

Steeve prikývol. „Kto iný, ak nie šialenec, by si dal vlasy takto zafarbiť, Nixie?" So smiechom prebehol ten kus ku vchodu. Do jeho chrbta sa počas toho zabodával vražedný pohľad detektívky.

*****

Sedela na zadnom sedadle starého Fordu, ktorý upaľoval na novej ceste, obklopenej lesom. Nevedela, kde sa nachádzajú, no tatko jej nasľuboval, že idú na prekrásne miesto, ďaleko od rušného centra New Yorku. Ona mu neverila, ale mamka prikývla na slová tatka, tak malé dievčatko vzrušene sedelo na sedadle a v ruke žmolila bielu sukňu handrovej bábiky.

„Už tam budeme?" vyhŕkla piskľavým hlasom.

„Ešte nie, zlatko," podotkla mamka a naklonila sa dozadu. Pohladila ju po porcelánovom líčku a opäť uprela zrak na vozovku.

„Ako dlho to bude ešte trváť?" Na koniec vety dala zvláštny dôraz, ktorého sú schopné len deti.

„Dlho, predlho," zanôtil tatko, ktorý sa nenechal rozčúliť neposednou náladou jeho malej princezničky. Uvoľnene držal volant a sledoval cestu pred sebou.

„Ale no ták." Malé dievča pretočilo očami a na tvár si prevrátila svoje blonďavé vlásky. „Aspoň mi povedz kam ideme," dožadovala sa.

Tatko jej prosbu ignoroval a mamka sa len zasmiala. Odula spodnú peru a zahľadela sa von oknom. Videla však len stromy, ktoré nevedela pomenovať. Prišli jej cudzie, bola zvyknutá na malé stromčeky s okrúhlou korunou v Central Parku, ale tieto mali korunu ako trojuholník a listy boli úplne tenké. Svoju hlavičku si lámala nad tým, čo to môže byť.

Cesta medzi stromami sa jej zdala nekonečná, ale zaradovala sa, keď čudesné stromy pominuli a pred nimi sa rozprestrel dlhý jednoprúdový most nad obrovskou riekou. Prekvapene zvýskla a vyskočila na nohy. Bezpečnostný pás si dávno rozopla. Bábiku zvierala v rukách a skákala na mieste. Páčilo sa jej to.

„Zlatko, sadni si," napomenul ju tatko a ona, ako slušné dievčatko, poslúchla. Ružová suknička sa jej nadvihla a jej lem sa skrčil medzi jej chrbtom a sedadlom.

Prešli na most. Bol dlhý, ale vôbec nie taký široký, ako sa zdal z diaľky. Autá sa hromadili prevažne na druhej strane cesty a dievčatko počítalo tie červené. Narátala ich päť, keď jej hlava prudko padla dopredu a udrela sa o sedadlo pred sebou. Začula praskanie, pred očami sa jej nachvíľu zahmlilo. Vydesene skríkla, bábiku pustila na zem a malými rúčkami sa snažila niečoho zachytiť. Nefungovalo to.

Na chvíľu nastal stav akoby letela. Vznášala sa, bábika preletela popri nej a spoza okna videla len nekonečnú modrú vodnú plochu, ktorá sa približovala. Do niečoho narazila chrbtom, vyrazilo jej to dych. Potom nastala tma.

Phoenix sa strhla z desivej nočnej mory. Srdce jej prudko búšilo o hrudný kôš, bola celá zaliata studeným potom. Táto jedna konkrétna mora sa jej vracala do mysle stále častejšie. Keď bola menšia, nebolo to také detailné. No rokmi sa vracali späť detaily na ten desivý deň a ona vedela nie len to, koľko červených áut prešlo popri nich, ale vracali sa jej spomienky aj na jemnú melódiu, ktorá sálala v ten deň z rádia.

Tvár si schovala do dlaní a snažila sa to predýchať. Nešlo to. Ani po toľkých rokoch nemala dosť síl na to, aby sa od tej spomienky odcudzila. Pohľad jej zaletel na nočný stolík, na ktorom mala položený pohár vody. Striaslo ju. V takéto noci mala rešpekt aj pred pár kvapkami vody.

Postavila sa na roztrasené nohy a s prudkým nádychom prešla pár krokov. Zastavila sa až pred skriňou, ktorá mala jedny dvere zo zrkadla. Zadívala sa do svojich vydesených očí a pohľadom skĺzla po svojich vlasoch. Pozrela na svoje tetovanie fénixa a na slovíčko pod ním. Následne zo seba zhodila nočnú košeľu a ostala len v podprsenke a nohavičkách. Končekom prsta si prešla po, ani nie centimetrovej, jazve tesne pod pravou kľúčnou kosťou a otočila sa. Pootočila hlavu a nemo sledovala jazvy pozdĺž celého chrbta. Ostali tam od úlomkov zadného skla auta, ktoré prerazila, keď dopadli na vodnú plochu. To, že v ten deň si odopla pásy jej zachránilo život. 

copycat- používa sa ako termín pri trestných činoch, ktoré okopíroval jeden páchateľ od druhého na základe toho, že sa mu predtým podarilo uspieť. Tým aj odvádza pozornosť od seba (vlastná poučka :DD)