SNOW WHITE ✔

30.| Dlane

Steeve sa prekvapene pozeral na auto Neala Wallacea, z ktorého vystúpila jeho kolegyňa v jednej osobe s jeho najlepšou kamarátkou, Phoenix Monroeová.

Snažil sa netváriť, akoby práve uvidel trojhlavú kravu, ale bolo to ťažké. Jasné, už minule si všimol, že Nealovi sa Phoenix páči. Úprimne, komu by sa nepáčila?

Bol múdra a bystrá. Mala dobrú kondíciu. A v neposlednom rade vyzerala naozaj dobre. Mala štíhle telo s perfektným objemom svalstva a tie jej vlasy nenechali na pokoji zrak nikoho.

No Steeve si nemyslel, žeby sa aj Phoenix zadívala na Neala takým spôsobom. Skôr sa zdalo, že si od neho chce držať odstup. Steeve sa v ľudskej psychike nikdy nevyznal.

Sledoval, ako sa Neal usmial na Phoenix a niečo povedal. Phoenix sa zasmiala a vylovila z kabelky kľúče od kancelárie.

Keď zbadala Steeva postávajúceho v dverách so šálkou kávy v ruke, zamávala mu cez celé parkovisko. Steeve si nemohol pomôcť, usmial sa. Mal Phoenix rád ako svoju sestru. Od neho v tom nikdy nebolo nič viac a vedel, že to má Phoenix rovnako. Napriek tomu mu prišlo zvláštne vidieť ju v spoločnosti iného chlapa.

Zakýval jej späť a keď spolu s Nealom došla až k nemu, pozdravil aj jeho. Opätoval mu pozdrav. „Prečo piješ kávu tu?" nechápal Neal.

Steeve pokrčil plecami a Phoenix sa zasmiala. Šlo o stávku ešte spred rokov, kým ešte chodili na vysokú školu. Tam sa stavili, že ak sa Steevovi nepodarí zabehnúť päť kilometrov za dvadsať minút, mesiac bude piť kávu pred budovou školy. Bola to hlúposť, ale Steevovi sa ten rituál natoľko zapáčil, že odvtedy pil rannú kávu len pred budovou, do ktorej mal namierené.

Neal pokračoval vo svojej ceste, ale ešte predtým, akoby vošiel do budovy, objal Phoenix a Steevovi kývol na rozlúčku. Hneď, ako zmizol za dverami, sa Steeve spýtavo zahľadel na svoju kolegyňu. „Čo to má byť?"

Phoenix nad ním viditeľne prevrátila očami. „Nič medzi nami nie je, hej?"

„Prišli ste spolu," poznamenal Steeve a dopil posledný dúšok kávy.

„No a?" nadvihla Phoenix obočie, ale do jej tváre sa jej nahrnulo kúsok červene, keď jej došlo, na čo Steeve narážal. „Nič som s ním nemala, preboha!"

Steeve sa zasmial nad jej rozhorčeným tónom a chcel odpovedať, ale prerušilo ho zvonenie mobilu.

Phoenix si ho vytiahla z vrecka a Steeve si všimol meno volajúceho: Marcus Weiss. Phoenix si prekvapene premerala displej, ale nakoniec zdvihla hovor. „Marcus?"

Steeve sa oprel o zábradlie a snažil sa začuť aj to, čo hovoril ten Marcus. Neúspešne. „Čo? Jasné, v poriadku... No dobre... Maj sa."

Steeve z odpovedí Phoenix veľa nevyčítal, ale podľa jej pohľadu usúdil, že takýto telefonát nečakala. Predsa vyzerala byť zvláštne spokojná.

„S kým to kšeftuješ?" zaujímal sa Steeve a pretrhol niť myšlienok v hlave Phoenix.

„Si dnes nejaký zvedavý," zhodnotila Phoenix a štuchla ho do boku. „Čo si mal v tej káve?"

„90% cukru," zazubil sa Steeve. „No späť k veci. Kto si a kde si nechala Phoenix Monroeovú?"

„Čo?" vyprskla Phoenix smiechom a vyvrátila hlavu. „Však som tu."

„Určite to nie si ty," mudroval Steeve. „Tá Phoenix, ktorú poznám ja, by sa rozhodne neobklopovala toľkými chlapmi."

„Nemám s nimi nič," povedala Phoenix dôrazne.