SNOW WHITE ✔

18.| Spojitosť a následnosť

Phoenix sa stávalo, že sa v prítomnosti niektorých ľudí cítila zle. Postupom času ľutovala, že Neal nepatrí do tej skupinky. Neodolala jeho veselým modrým očiam a prikývla na ponuku, aby šla do jeho bytu.

„Čo by si chcel vedieť?" spýtala sa ho, aby zakryla rozpaky z toho, že sedí tesne vedľa neho na jeho gauči a v jeho dome. Bola tu cudzia a to sa jej nepáčilo. Za to Neal, usmievajúci sa vedľa nej, jej učaroval až príliš.

„Nejaké zaujímavé podrobnosti," vysvetlil Neal. „Kávu?"

Pokrútila hlavou. „Napríklad?"

„Z miesta činu. Nebol som ani na jednom mieste hneď po tom, ako sa vražda udiala a prvý dojem je dôležitý. Napríklad, čo si cítila, keď si uvidela telo Kristen uprostred drahého koberca?"

Cítila. Phoenix si párkrát opakovala v mysli, čo od nej chce. A nepáčilo sa jej, že Neal chce vidieť jej myšlienky vo svojej plnej kráse. Tie si Phoenix najradšej nechávala vždy pre seba. „Bolo to ako z nejakej opernej scény. Ten moment, kedy speváčka dosiahne finále," povedala po chvíli. Prišlo jej to hlúpe, ale Neal prikývol.

„Tiež som mal podobné pocity, keď som si pozrel fotky. Čo ťa k tomu viedlo?" Phoenix si pripadala ako na sedení s psychiatrom.

„Jednak tá jej pozitúra, v ktorej bola uložená. Tak ľudia umierajú len vo filmoch. Potom aj prostredie."

„Pokračuj," povzbudil ju Neal, keď zaváhala.

„Na čo je toto vôbec dobré?"

„Tak po prvé, učíš sa, ako môže fungovať myseľ vraha, čo je v tvojej a aj mojej práci, nevyhnutné. A po druhé, nikdy nevieš, aká maličkosť núti vraha konať tak ako. Vedela si, že až šesťdesiatosem percent sériových vrahov bola v detstve podrobené násiliu? Takýchto ľudí ľahko vyprovokujú úplné maličkosti. Hlavne ak prevládajúcich päťdesiat percent týrali psychicky a nie fyzicky."

„Čiže slová sú ešte nebezpečnejšie ako päste a facky," zhrnula to Phoenix a v mysli si vybavila všetky hnusné slová, ktoré ju kedysi prenasledovali od adoptívnych rodičov. „To si zapamätám."

Nela si ju so záujmom premeral, ale ostal ticho. „No vrav ďalej," vyzval ju.

„To prostredie bolo honosné. Vtedy mi to až tak nepripadalo, ale vzhľadom na zvyšné dve vraždy to naozaj vyzeralo ako na javisku. Drahý nábytok a tak."

„Ešte niečo?"

Phoenix zaváhala. Dnes jej niečo napadlo, akurát jej to prišlo ako mierna hlúposť. No nakoniec podvolila pohľadu kolegu. „Hrá sa na antonymá. Kristen bola vystavená presne tak, ako žila- veľkolepo. Mala na sebe len spodné prádlo, bola uprostred luxusu zakomponovaná do scény opernej speváčky. Pritom trpaslík, ktorého znázorňovala, bol jej presný opak. Plaško. Ten sa bál pozornosti, kým Kristen ju priam vyhľadávala. Dnes som sa pýtala manžela Jade, Kirka Wooda, či netrpela jeho manželka nespavosťou. Trpela."

Nela sa poškrabal po hlave. „Tvrdíš teda, že svoje obete si vyberá tak, aby boli presným opakom trpaslíkov?"

„Považujem to za pravdepodobné," prikývla Phoenix. „Taktiež som volala rodičom Avery, ktorí tvrdili, že ich dcéra nikdy nemala žiadnu alergiu a nepamätajú si ani na to, žeby niekedy prechladla."

„Opak Kýchala," pochopil Neal. „Vidíš nejakú súvislosť medzi tým, ako idú trpaslíci za sebou?"

Phoenix pokrútila hlavou. „Hoci začal očami a ide smerom dole. Teraz mal nos. Ďalšie by mohli byť ústa. Ak teda ešte nemá niekoho s nosom."

„Akých trpaslíkov máme? Myslím celkovo."

„Kýchal, Spachtoš, Plaško, Vedko, Smejko, Dudroš a Kýblik." Tieto mená sa Phoenix za posledné dni naučila tak, žeby ich vedela odrecitovať aj zo sna.

„Máme Kýchala s odrezaným nosom, Spachtoša so zašitými očami a Plaška s vybratými očami. Symbolika je jasné. Kýchal už nemusí viac kýchať, Spachtoš môže naveky spať a Plaško už nemusí vidieť zvedavé pohľady. Ďalej?"

„Vedko. Ten bol múdry."

„Neviem, čoby sa s tým dalo urobiť, aby ostal naveky múdry," priznal Neal.

„Smejko. Vždy sa smial," pokračovala Phoenix.

„Ten by mohol mať niečo s ústami. Možno roztiahnuté pery alebo tak."

„Dudroš. Stále sa sťažoval a bol nahnevaný. Hoci to len hral." Aspoň Phoenix sa tak zdalo po tom, čo si tú animovanú rozprávku pozrela minimálne stokrát.

„V podstate by to mohlo byť niečo podobné," uvažoval Neal nahlas. „Akože aby nikdy nemusel zavrieť ústa."

„Kýblik. Najmladší. Nevedel hovoriť."

„Tiež by to mohlo byť niečo s ústami," priznal Neal.

„Takže s týmto sme sa vlastne nepohli," zhrnula to Phoenix. „Lebo každý, až na Vedka, by mohol mať niečo s ústami."

„Ešte sa nevzdávaj," prehlásil Neal optimisticky, za čo by mu Phoenix najradšej vypichla oči vidličkou.

„Nevzdávam sa. Len konštatujem, že nič nemáme. A už je streda." Mali ešte dva dni, kým vrah udrie znova. Phoenix si nechcela pripustiť, žeby mal umrieť niekto ďalší.

„Skúsme to inak. Povedala si, že vrah hľadá ženu s opačnými vlastnosťami. Takže, Vedko."

„Nejaký analfabet. Možno aj narkoman, ktorý už nemyslí," nadhodila Phoenix.

„Smejko?"

„Možno nejaká večne zatrpknutá ženská."

„Dudroš?"

„Optimista," odfrkla si Phoenix, čo Neala značne pobavilo. Zrejme pochopil, na čo narážala.

„Kýblik?"

„Niekto, komu sa nezavrú ústa. Napríklad nejaká moderátorka z televízie."

Neal sa zasmial. „Asi nerád sleduješ televíziu, že nie?"

„Takéto veci nie," priznala Phoenix. „Ale nejakú dobrú komédiu si nenechám ujsť."

Neal pobavene pokrútil hlavou. „Čo máš proti spravodajstvu?"

„Ten hraný záujem. Falošnú ľútosť. A podobné veci."

„Zdá sa mi, alebo máš skúsenosti?" spýtal sa a úsmev mu nemizol z tváre.

Phoenix si spomenula, ako sedela v nemocnici, všetko ju bolelo, jej rodičia boli mŕtvi a vonku na ňu čakala hŕba novinárov, ktorí ju obsypávali otázkami, ktoré jej vtedy nedávali žiaden význam. A potom sledovala v správach falošnú ľútosť na tvári redaktorky keď hovorila o tom, že tragickú nehodu prežilo len malé dievča.

Zaťala ruky v päsť. „Myslím, žeby som mala ísť."

„Nie počkaj!" zastavil ju Neal okamžite a jeho štíhle prsty sa jej ovinuli okolo zápästia. Prinútila sa ostať sedieť, hoci by mu najradšej vrazila. „Nechcel som sa ťa dotknúť."

Zhlboka sa nadýchla. „To je v pohode." Mala rozochvený hlas, za ktorý by sa najradšej prefackala. „Čo keby sme sa vrátili k vraždám až zajtra?" navrhla a vyslobodila si ruku.

„Ale teraz ťa domov nepustím," povedal s úsmevom. „Si vyvedená z miery, ešte by ťa prešiel bicykel."

Phoenix si nemohla pomôcť, zasmiala sa. Na jeho tóne bolo niečo ohromne zábavné, čo pomenovať nedokázala, ale ani nechcela. Jednoducho sa Nealovi podarilo zariadiť, aby sa cítila zas dobre. A za to mu bola vďačná. „Vieš čo? Teraz by som si tú kávu dala."