SNOW WHITE ✔

7.| Krásavica

Phoenix mala v rukách nepriame priznanie od Marcusa Weissa. Zavolala technikom a od Huntera Masona zistila, že druhom jablka, ktorou bola zavraždená Kristen, nebolo nič iné, ako Rímska kráska.

Marcus vedel o jablku a aj o Kristen dosť. Všetko viedlo k nemu, jediné, čo chýbalo, bol technický dôkaz. Áno, Marcus nemal alibi, priznal sa, že spal s Kristen. Tvrdil, že Kristen mala rada jablká a pritom nemal odkiaľ tušiť, že Kristen bola otrávená jablkom. Médiám táto informácia nebola sprístupnená.

Phoenix sa dlho hrabala medzi spismi, všetkým, čo sa jej tímu podarilo zozbierať. Celá vec sedela presne tak ako mala. Až na jeden detail, ktorý vytŕčal z davu. Šlo práve o pohľadnicu v smetnom koši. Nedávalo to zmysel a v hlave detektívky sa stále objavovali slová jeho kolegu: Trpaslíkov bolo predsa sedem. Phoenix bola presvedčená, že nejde o náhodu.

Phoenix sa snažila zosumarizovať si to.

Nájdu telo zavraždenej ženy. Tá žena je povestná svojou mániou pre striedanie partnerov. Vražedná zbraň je jablko. V tom jablku sa nájde jed pre potkany. Žene niekto vydlabe oči a s najväčšou pravdepodobnosťou si ich zoberie so sebou ako vojnovú korisť. V smetnom koši nechá pohľadnicu s párom očí a s menom jedného trpaslíka. Polícia zistí, že istý chlap spal s obeťou. Jeho manželstvo skrachovalo a práve kvôli tej afére príde aj o syna. Ten muž sa vyzná do jabĺk a tvrdí, že jeho obľúbenou odrodou je Rímska kráska, čiže druh, ktorým bola obeť usmrtená.

Skladačka je hotová. Až na jednu časť. Na pohľadnicu, ktorá Phoenix nesedela. Mohla si to dávať dokopy hocijako, mohla sa aj postaviť na hlavu, nešlo to. Jednoducho to tam nepatrilo. A to ju privádzalo k otázke, či je Marcus Weiss naozaj hodný podozrenia.

*****

Nedalo sa poprieť, že bola krásna. Mala na sebe len saténový župan jemnej ružovej farby a pod ním čierne čipkované spodné prádlo. Bolo to vidno hneď, ako otvorila vchodové dvere.

„Čo ťa sem priviedlo?" spýtala sa ho zvedavo a naklonila hlavu tak, že jej dlhé čierne vlasy zakryli polovicu tváre.

„Práca," povedal a usmial sa. Ona poznala jeho úsmev, verila jeho úsmevu.

„Ešte si mi nepovedal, akú prácu to vlastne máš," podotkla veselo a odstúpila sa z dvier. On bez váhania vošiel a skopol si topánky. Spoločne prešli do veľkej obývačky, ktorej farby sa niesli v duchu broskýň. Bola to jemná oranžová, miestami doplnená o ružovú. Jade mala rada také jemné farby, kontrastovali s jej havraními vlasmi.

„Som záhradník." Usmial sa na ňu a načiahol sa za jej tvárou, zarazila sa a odtiahla hlavu bokom.

„Čo tie rukavice?" Zas sa usmial. Nezmyselná otázka.

„To nič. Niečo som ti priniesol." Jej oči zvedavo zaiskrili, nepodarilo sa jej skryť zvedavosť a on to vedel. Mal ju v hrsti.

„Naozaj?" Jej otázka bola tichá, ak by v dome nevládlo úplné ticho a nestála by tak blízko k nemu, nezačul by to.

„Naozaj, krásavica." Tentoraz jej už zašiel rukou do vlasov a ona spokojne privrela viečka, keď ju pohladil po opálenej pokožke. „Chceš ho?"

„Záleží od toho..." Jade sa k nemu naklonila, ruky položila na jeho plecia preplietla si prsty za jeho krkom. Potiahla si ho bližšie a skúmala jeho pery. „...čo si zaň vypýtaš."

Jeho ruky poputovali na jej boky a pritiahol si ju úplne blízko. Ich telá sa dotýkali všade, kde sa dalo. „Je celkom zadarmo."

Zamručala a zatvorila oči. „Pekná predstava." Viac nečakala, pobozkala ho. Len jemne, hravo. Ako sa aj mačka hrá s klbkom vlny- nevystrčila pazúriky.