I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 3

Prvý týždeň zbehol rýchlo. Učitelia nám podávali veľa úloh a budúci týždeň už máme písomky. Dnes bol piatok, čiže bola tá párty. Súhlasila som, že pôjdem, takže sa z toho už nemôžem vykrútiť. O siedmej mala ku mne prísť Lola a spoločne sme mali vyraziť. Po ceste sme sa chceli zastaviť a najesť v nejakom fastfoode. Bolo 6 hodín, keď som otvorila skriňu a vyberala som, čo si oblečiem. Nikdy som nemala dievčenský vkus, takže mi ako najvhodnejšie prišli obyčajné tmavé rifle, čierne tričko a čierna mikina. Na nohy si dám botasky a je to. Keď som sa išla osprchovať, stretla som Maisie na chodbe.

„Chystáš sa niekam?" opýtala som sa jej. Bolo mi jasné, že niekam ide. Mala na sebe červené šaty a bola až priveľmi nalíčená.

„Nestaraj sa." Drzo mi odvrkla a zatvorila sa v izbe. Pokrútila som hlavou. Dúfam, že ju tá puberta čoskoro prejde. Bola som už osprchovaná, oblečená a pripravená, keď sa zdola ozval zvonček. To musí byť jedine Lola.

Otvorila som dvere. „Ahoj, môžeme ísť." Usmiala som sa na Lolu, ktorá sa na mňa pozerala ako keby som spadla z mesiaca.

„Ehm, máš problém?" opýtala som sa jej.

„Ideme na party." Odvrkla mi a vyjavene na mňa pozerala.

„No a?" nechápala som o čom to hovorí.

„Haló, Lucy, zobuď sa! Ideme na party a nie športovať." Lola mala na sebe úzku sukňu, košeľu a topánky na opätku.

„Ja viem, že ideme na party, ale to neznamená, že sa musím obliekať ako keby som išla niekomu na svadbu." Odvrkla som jej naštvane.

„Lucy, takto nemôžeš ísť." Povedala mi s tým rodičovským tónom, ktorý značil, že bude po jej za každú cenu.

„Lola." Začala som s tým, že jej vykričím svoj názor, keď sa spoza mňa ozvala Maisie.

„Má pravdu, vyzeráš príšerne. A tým, že si si vlasy stiahla do toho príšerného chvosta, pomýlia si ťa s chlapom." Povedala znudeným tónom.

Nemala som chuť sa s nimi naťahovať, tak som sa zhlboka nadýchla. „Fajn, čo si mám ísť podľa vás obliecť?!"

„Môžem ti niečo požičať." Navrhla mi Lola.

„Fajn", súhlasila som.

Skôr, než sme odišli, rozlúčila som sa s mamou a Lily. Videla som na mame, že niečo nie je v poriadku. Zaumienila som si, že sa jej na to hneď ráno opýtam.

Lolina mama ma privítala pevným objatím. Vždy som u nich rada. Lola je jedináčik, takže vždy má všetko, čo si zaumieni. Vyšli sme do izby na poschodí, cez ktorú sme prešli do šatníka. Lola bola od malička úplný shopaholik, takže oblečenia mala pre celú školu. Spoločne sme sa hrabali v kope vecí a hľadali niečo vhodné. Lola má rovnakú postavu ako ja, takže by s tým nemal byť problém.

„Tieto šaty sú fantastické." V rukách držala krátke čipkované šaty fialovej farby.

„Presne v nich si ťa viem predstaviť a dokonca mám k nim aj topánky s nízkym opätkom."

Neprotestovala som, šaty som si vyskúšala a mala pravdu, vyzeralo to fakt dobre. Kým sme sa vychystali, bolo už takmer pol 9.

„Budeme meškať."

Kým sme dorazili na party, už bola aj na skorú hodinu dosť rozbehnutá. Hudba hrala tak nahlas, že sme ju počuli už z diaľky. Aj napriek tomu, že bol september, noc bola teplá, takže párty sa konala na záhrade. Vo vnútri bolo plno ľudí, predierali sme sa pomedzi nich a hľadali sme Sebastiana a Juliu.