I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 46

   GEMMA

Celý deň som sa nedokázala zastaviť. Od rána som nemala ani 5 minútovú prestávku a dnes sa do kaviarne nahrnulo celé mesto. Strašne mi tu chýbala Lucy. Narozdiel od ostatných kolegýň bola šilovná. Harry mi spomínal, že ma nejaké problémy s rodičmi, čo je asi dôvod prečo prestala chodiť do práce. Asi sa jej opýtam či sa nechce vrátiť.
Našťastie sa mi podarilo doraziť domov okolo ôsmej. Mať dve práce je fakt na hlavu, obzvlášť keď prestávka medzi nimi trvá niekoľko minút, vlastne ten čas, ktorý odšoférujem domov. Nabehla som do kuchyne, rozložila som notebook s papiermi a popri tom som začala variť. Milujem svoj ubehaný životný  štýl, ale potrebujem fakt dovolenku. Wellness pobyt na víkend by nebol zlý nápad.
Akurát som dopisovala dôležitý dokument, keď som započula prichádzať auto. Mladší braček Harry je doma. Akurát včas na večeru. Už z chodby som počula, že nie je sám. Dúfam, že to bude Lucy.

Dobrá nálada a chuť do jedla ma prešli v momente keď som videla s kým prišiel.
„Gemma." Jej povrchný hlas sa ozýval našou kuchyňou.  Nicole, už druhá v poradí s týmto menom. Prvá je moja kolegyňa, ale aj ona je anjel oproti tejto potvore. Nevenovala som jej pohľad a otočila som sa k Harrymu.
„Môžeš nachvíľku?"
Harry prikývol a otočil sa k Nicole.
„Ak niečo chceš, vezmi si to, veď to tu poznáš"
Neviem, čo jej ešte hovoril, pretože som odišla z kuchyne. Nemienim tam s ňou stráviť viac času než je potrebné. Po niekoľkých minútach sa Harrymu uráčilo prísť.
„Čo tu chce?" Vybehla som na neho
„Presťahovali sa naspäť."
„Super a čo chce u nás?" Bola som čím ďalej, tým viac naštvaná.
„Chce sa somnou porozprávať."
„Po tom všetkom čo spravila by sa mala kurva hanbiť sem vôbec prísť!"
„Gemma ukľudni sa. Chce sa iba porozprávať, nič viac."
„Si idiot, vieš to?" Založila som si ruky v bol a čakala čo mi povie. Nemôžem tomu uveriť, že ju sem dovliekol. Odkedy sa rozišli správal sa ako kretén, ale človek sa snaď poučí na vlastných chybách a to že sa s ňou baví, ako keby sa nič nestalo je znak toho že je evidentne nepoučiteľný.
Skôr než sme sa stihli pohádať prišla domov mama.
„Ahojte."
„Máme návštevu." Odvrkla som bez pozdravu
„Áno a koho?" Opýtala sa zvedavo a rozopínala si kabát.
„Nicole."

LOLA

Vstávanie do školy som nenávidela viac ako celú školu. Myslela som že hodím mobil o stenu keď začal zvoniť. Nahmatala som budík, stlačila tlačidlo na zrušenie zvonenia a snažila sa zaspať ďalej. Mobil znovu zazvonil načo som rozoznala, že mi zvoní telefón a nie budík.
Mala som Zmeškaný hovor od Lucy.
Bolo pred pol 6 ráno. Nechápem, prečo mi volá tak skoro.
„Áno." Zamrmlala som otrávene, keď mi zdvihla naspäť.
„Lola, môžem prísť k tebe?" Hlas sa jej triasol
„Čo sa stalo?" Okamžite som bola prebratá.
„Potrebujem ťa."
Neviem čo sa stalo, Lucy bola pred mojím domom a čakala kým jej otvorím dvere.
„Poď dovnútra, von je mínus sto stupňov."
Lucy mala červené oči.
„Čo sa stalo?"
„Harry."
„Čo ti spravil?"
„Mala si pravdu. Všetci mali o ňom pravdu."

Gemma

Keďže som nechcela vyrábať detinské scény, prispôsobila som sa maminmu návrhu povečerať spolu s Nicole. Sadla som si oproti nej a skenovala ju pohľadom. Dosť sa zmenila, odkedy sme sa videli naposledy. Evidentne si dala vylepšiť nos a pery. Bola ešte chudšia než kedysi a na xichte mala stále neznesiteľný povýšenecký výraz. Pred mamou sa hrala na stelesnenie anjela, ale mňa tým neoklame. Nikdy nezabudnem čo spôsobila Harrymu.

Práve som sa vracala zo školy keď som videla Nicole ako kráča preč od nášho domu. Na môj pozdrav nereagovala, vlastne asi preto že ma nikdy nemala v láske. Nechápala som prečo, veď som bola len Harryho sestra, nikdy som jej nič neurobila.
Vošla som do vnútra a videla som Harryho ako sedí na schodoch a zakrýva si tvár dlaňami. Harry plakal. Nikdy som svojho brata nevidela plakať, teda malé náznaky tam boli predtým, keď nás opustil otec, ale to bolo nič oproti tomu teraz.
„Harry, čo sa deje?"
Sadla som si vedľa neho na schody, otočil sa a objal ma. Snažila som sa utíšiť jeho vzlykanie a hladkala som ho po chrbte.
„Odchádza preč"

„Ďakujem Anne, ste veľmi milá." Prehovorila falošným úsmevom a škerila sa na mojú mamu.
„Nicole, počula som že ste sa presťahovali naspäť."
„Áno, Amerika je síce fajn, ale mojím domovom je Londýn navyše je tu niekto kto mi neskutočne chýbal." Zazubila sa a položila si kostnatú ruku na Harryho nohu. Nevedela som vyčítať či mu to vadí alebo nie, pretože vyzeral byť zmätený.
Mama sa len usmiala a začala sa pýtať na Nicole na jej rodičov. Nikdy sa mama nedozvedela čo sa stalo a čo Harry prežíval, preto nemala dôvod byť na ňu nepríjemná. Ale ja budem nepríjemná aj za troch.
„Plánujem ostať doma a nastúpiť do školy, síce sa už školský rok dávno začal, ale nebude s tým problém, otec to všetko vybavil." Pokračovala v rozprávaní.
Po chvíľke som sa ospravedlnila a odišla preč. Málokedy sme zvykli večerať spolu za čo som bola rada, ale nie v takejto nepríjemnej spoločnosti.

Dnes sme s mamou chceli prekvapiť Harryho. Mama uvarila jej špeciálne cestoviny s mäsom a zeleninou.Dohodli sme sa že príde o 7 domov aby sme sa o niečom porozprávali. Predpokladám, že príde s Nicol jeho dievčaťom. Nikdy by som nepovedala aký dokáže môj brat byť. Vidím ako ho Nicole zmenila. Je pozorný, starostlivý a správa sa k nej ako k princezne. Som na neho hrdá.
Bolo niečo po 7 keď prišli.
„Mami?" Harry sa prekvapene pozrel na stôl, kde bolo jeho obľúbené jedlo.
„Ahojte, pripravila som nám večeru aby sme sa mohli spoločne navečerať." Zahlásila mama veselo. Všimla som si, že Nicole si povzdychla a prekrútila očami. Znechutene si sadla za stôl a zamračene pozerala na Harryho.
Nechápala som jej pohľad, ale možno ma zlú náladu alebo sa pohádali. Mama položila tanier pred každého a spoločne sme začali večerať. Nicole sa jedla ani nedotkla, len sa v ňom prehrabovala.
„Musím si odskočiť" zahlásila a odišla preč. S mamou sme sa spýtavo pozreli na Harryho, ktorý položil príbor na tanier a následoval Nicole.
„Možno sa pohádali" mykla som plecom
„Dúfam, že sa Harry nehnevá"
„Nie mami, veď mal radosť keď videl jeho obľúbené jedlo."
Prešlo niekoľko minút. S mamou sme už dojedli a pomaly začali odkladať riad. Zvedavosť mi nedala pokoj a tak som sa rozhodla nájsť Harryho a Nicole. Počula som hádku z chodby a kedže som sa nechcela nechať prichytiť ostala som skrytá za stenou.
„Sľúbil si mi, že pôjdeme do reštaurácie"
„Prepáč, nevedel som že mama sa rozhodne spraviť večeru, chcela nás prekvapiť"
„To teda bolo prekvapenie"
„Vezmem ťa do reštaurácie zajtra, teraz sa vráťme a nerobme tu scénu. Mama pre nás navarila a ja nechcem aby bola smutná"
„Tak to smutná bude. Taký humus ja žrať nebudem." Sykla na neho, otočila sa a odišla preč. Harry ju následoval von a už ich nebolo.

Venovala som sa svojej práci a kým som skončila, bolo už takmer desať hodín. Vyšla som z izby, aby som zistila čo sa medzitým stalo.
„Nicole je ešte tu?" Opýtala som sa mami, ktorá pozerala televízor.
„Nie Harry ju išiel odviezť domov."
„Myslím, že už sa vrátil." Povedala sledujúc svetlo z auta, ktoré bolo vidieť za oknami.
Namierila som do chodby a čakala kým vôjde dnu. Hneď ako vošiel som sa postavila pred neho so založenými rukami.
„Teraz mi máš čo vysvetľovať."