I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 44

„Gemma tu má niekoľko vecí, môžeš si ich požičať na spanie" navrhol mi Harry, zatiaľ čo som nervózne sledovala dážď.

„Ďakujem"

„Vyzerá to zle." Podotkla som sledujúc okno, po ktorom z vonkajšej strany tiekla voda.

„Do rána by malo prestať pršať."

„To dúfam"

V tom momente zhasli všetky svetlá. Výborne, pravdepodobne vďaka počasiu vypadla elektrina. Počula som Harryho ako vyslovil niekoľko nadávok, zapol blesk na mobile a snažil sa nájsť niečo v skrini. Po niekoľkých minútach našiel niekoľko sviečok, ktoré so zapaľovačom zapálil.

Sadli sme si na gauč a počúvali búrku. Krátke ticho narušil Harryho zvoniaci mobil.

„Daisy." Povedal otrávene a zapol tichý režim

„Nemám ju rada."

„Ani ona teba." Zasmial sa

„Je to vzájomné"

„Niekedy je ťažké zbaviť sa svojich ex partnerov." zamrmlala som

Harry ostal ticho, zamyslene pozrel do telefónu a iba mlčky prikývol.

„Čo sa vlastne stalo medzi tebou a tvojím ex?" opýtal sa ma

Popravde som o tom nechcela hovoriť a už vôbec nie s Harrym. Spomienky na Alexa boli nepríjemné, hoci som k nemu necítila nič viac než odpor.

„Bol to klamár." Vypadlo zo mňa zrazu

„Každý klame."

„A podvádza." Dodala som.

„Takže ťa podvádzal?"

„Áno. Preto som taká aká som. Mám problém niekomu veriť."

„Mne veríš?"

Úprimne? Nevedela som či Harrymu verím. Jeden deň sa správal milo a druhý deň ma ignoroval. V poslednom čase sme sa viac menej zblížili, ale stále som mala problém s dôverou.

„Takže nie" odpovedal sám po mojom mlčaní.

„Nie, nie je to tak že by som ti neverila, len je to zvláštne."

„Pamätám si ťa keď si bola mladšia."

„Vážne?" čudovala som sa.

„Áno. Síce sme neboli kamaráti, ale vždy som videl malé nenápadné starostlivé dievča." Usmial sa.

„Tento rok si sa dosť zmenila" pokračoval

„Áno, začala som žiť čiastočne normálny život."

„Rodiny sú komplikované, aj tá moja"

Poznám Harryho mamu a sestru, avšak nikdy som nevidela ani nepočula nič o jeho otcovi.

Ako by mi čítal myšlienky, zrazu mi odpovedal na otázku.

„Môj otec je totálny idiot. Celý život ma komanduje čo mám a nemám robiť. Nežije s nami od mojich desiatich rokov, nie žeby mi chýbal." Dodal ironicky.

„Niečo podobné zažívam s mojím."

Niekoľkosekundové ticho prerušil hlasný hrom. Z vonku sa ozvala rana a inštinktívne som sa pritiahla k Harrymu. Jeho veľké ruky ma objali a dodali mi pocit bezpečia. Ani som si neuvedomila ako a Harry ma bozkával. Rukou odhodil veľký vankúš, vďaka čomu som skĺzla na gauč a ocitla sa pod jeho telom. Prestala som vnímať búrku a sústredila som sa na Harryho.