I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 41

Víkend sa skončil a Harry sa stále neozval. Už som si nebola istá vôbec ničím. Nehorázne ma to štvalo, ale na druhej strane, pokiaľ Harrymu išlo iba o to aby ma dostal do postele, tak je to tak lepšie.

Ráno som prišla do školy s otrasnou náladou. Nahnevane som pochodovala po škole a búchala s čím sa dalo.

„Lucyyyy." Zakričala na mňa Katie už z diaľky. -čo zas- pomyslela som si otrávene.

„Mala by som ťa zavraždiť za to kino s Niallom!"

To mi okamžite zlepšilo náladu.

„Ako bolo?" opýtala som sa s úsmevom.

„Popravde bolo to úžasné! Boli sme na komédií, potom sme išli na drink. Lucy on je úplne úžasný. Odviezol ma domov a chce sa so mnou ešte stretnúť..." rozplývala sa Katie, ktorú som viac nedokázala počúvať.

Síce som sa s ňou tešila, ale moja vlastná pokašľaná nálada mi nedovolila prejavovať radosť.

„Stalo sa niečo?" opýtala sa po chvíli, keď videla že som myšlienkami niekde úplne inde.

„Nie, nič sa nestalo."

„Dobre, čo sa stalo s Harrym?" opýtala sa inak.

„Práveže tiež nič."

„Mne to môžeš povedať, teda ak chceš."

„Katie, nič vážne, prepáč len dnes nemám dobrú náladu."

Zvyšok dňa sa zo mňa snažili vytiahnúť pravdu všetci, okrem Julie. Najhoršia časť dňa bola školská jedáleň. Harry a jeho dvorné dámy, prišli ako veľká voda a užívali si pozornosť celej školy.

„Pozrite, aký je Niall krásny." Rozplývala sa Katie pri stole, na čo sa na ňu Sebastian a Lola usmievali.

„Pozrite, akí sú namyslení." Precedila som pomedzi zuby. Uvedomovala som si, že si neprávom vybíjam zlosť, ale nemohla som si pomôcť.

„Styles sem čumí." Poznamenal znudene Sebastian.

Okamžite som sa otočila smerom k Harrymu, na čo on odvrátil svoj zrak inde.

Harry

Celý deň mi vyzváňal telefón, už som len čakal na chvíľu kedy mi prasknú nervy a vyhodím ho von oknom. Po piatku mi písalo asi dvadsať dievčat, čo bolo asi o sedem viac ako zvyčajne a bolo to dosť na nervy. Správy som hromadne ignoroval. Čomu fakt nechápem je tá ich samomluva. Akú diagnózu ma to, keď niekomu neodpíšete a píše naďalej?

Spolu s chalanmi sme sa vybrali na obed, po ktorom už mám len jednu hodinu a konečne môžem odtiaľto vypadnúť. Ignorujúc správy som hral hru, až kým ma nezaujala Zaynova a Niallova debata.

„Daviesová je teda dosť šikovná." Rehotal sa Zayn. Prestal som sa venovať hre a zbystril pozornosť.

„To mi povedz, takto so mnou ešte žiadna nevybabrala."

„A čo tá jej kamarátka, stála za to?"

„Je to milé dievča. Páči sa mi. Ale Lucy je Lucy."

Zayn sa zhnusene zatváril.

„Boha, čo na nej všetci vidíte? Ty aj Styles. Asi ju vyskúšam aj ja."

„Skús to a uvidíš." Škaredo som na neho pozrel.

„A ty si daj tiež odchod." Ďalší škaredý pohľad som adresoval Niallovi. Kokoti, majú milión mileniek, jej nech dajú pokoj. Ona si zaslúži niečo lepšie.

„Do riti." Zanadával som. Práve som si spomenul, že som s ňou mal ísť von. Lenže môj debilný sused Mark sa sťahoval, s čím som mu pomáhal, potom sme sa ožrali a ja som na to úplne zabudol. Rozhliadol som sa či ju neuvidím. Sedela pri stole so svojimi kamarátkami a tým chalanom, ktorý mi hneď venoval škaredý pohľad. Niečo popritom povedal a Lucy sa hneď otočila.

Začal som sa znovu venovať telefónu a snažil sa vyscrollovať konverzáciu s Lucy.

Toto si budem musieť vyžehliť.

Po poslednej hodine som išiel k autu. Musím dnes ešte niečo vybaviť. Nastúpil som dovnútra. Kým sa môj debilný telefón napojil na auto, aby som mohol zapnúť hudbu, niekto otvoril dvere a sadol si na miesto spolujazdca.

„Ahoj." Pozdravila mi zjavne nasratá Lucy.

„Ehm, Ahoj." Normálne som sa bál.

„Chcem ti len povedať, že..." začala ale prerušil som ju.

„Prepáč, fakt ma to mrzí, mal som toho veľa a zabudol som na naše stretnutie. Viem, znie to idiotsky, ale nebolo to zámerne."

„Súvisí to s tým, čo sa stalo u môjho otca?" opýtala sa a svoj pohľad odvrátila preč.

Už chápem prečo chalani kritizujú dievčatá, že sú strašné. Ich domýšľavosť je priam zázračná.

„Nie nesúvisí. Prisahám. Ja som rád, že to nezašlo ďalej."

Okamžite sa otočila ku mne s prekvapeným výrazom.

„Chápem, ak si to nechcel tak v poriadku."

Bože, tie ženy.

Natiahol som sa ku nej a rukou som si ju pritiahol tak, aby mi hľadela do očí.

„Chcel som, aj chcem. Ale nechcem aby si si myslela, že mi ide len o to jedno. Znamenáš pre mňa oveľa viac, než si myslíš, nechcem sa nikam ponáhľať, nechcem nič pokaziť a chcem aby si to chcela aj ty, bez pochybnosti."

Na dnes vám pridám ešte jednu časť, síce kratšiu ale aspoň nejaká kompenzácia za dlhšie nepridávanie. Dúfam, že ste so mnou nestratili trpezlivosť, sľubujem že sa to budem snažiť zmeniť. Niečo mám už predpísané, takže časti budú vychádzať častejšie. 

Budem vám vďačná za akúkoľvek odozvu, komentár, hlas, čokoľvek.