I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 4

„Budúci víkend musím celý pracovať. To znamená, že víkend strávite u starých rodičov." Oznámila nám ráno na raňajkách mama.

Lily sa hneď začala tešiť, Tommy frflať a Maisie ešte spala. Ale tiež nebude nadšená, keď to zistí.

Pohľadom som sledovala mamu. Vedela som, že niečo nie je v poriadku.

Počkala som, kým Tommy odišiel do svojej izby, zapla som Lily rozprávku v televízii a odišla som za mamou do kuchyne.

„Mami, čo sa stalo?"

„Nič, zlatko, len mám toho veľa v práci."

„Nemal prísť náhodou budúci víkend otec?"

„Mal, ale má veľa práce." Odpovedala mi otráveným tónom.

Vedela som, že mi niečo tají. Videla som však, že nemá záujem sa o tom rozprávať, tak som to nechala tak. Rozhodla som sa, že skontrolujem Maisie. Potichu som stlačila kľučku avšak, stlačiť nešla.

Že sa vôbec obťažujem.

Ľahla som si do postele a vytiahla som telefón. Začala som si prezerať instagram. Samozrejme, Julia pridala nové fotky zo včerajška. Musím uznať, že v tých šatách nevyzerám až tak zle. Možno by som mohla prehodnotiť svoj šatník. Zvedavosť mi však nedala a napísala som do vyhľadávania Harry Styles. Samozrejme, niekto ako on, nemal súkromný účet. Poznám ho síce dlho, ale nikdy som si nevšimla, aký je pekný. Rozhodne mal ten najkrajší úsmev, aký som kedy videla. Ani neviem ako a začala som sa na telefón usmievať. A je zo mňa chorá stalkerka.

Odložila som mobil a rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť k Lole. Aj tak jej musím vrátiť šaty a topánky. Vonku bolo slnečno, ale fúkal studený vietor. Poriadne som sa obliekla a vyrazila som. Lola mala doma návštevu, takže som jej iba vrátila veci a išla som hneď preč. Domov sa mi ísť nechcelo, tak som to namierila do obchodného centra.

Keď som prechádzala okolo výkladov s oblečením, zaujala ma postava v dlhom čiernom plášti.

Urobila som niekoľko krokov, aby som lepšie videla. Nie. To nemôže byť on.

.............

.......

.........

Nervózne som sa prevaľovala v posteli. Takže mi mama klamala? Alebo o tom nevie ani ona?

Nasledovala som svojho otca, o ktorom som si myslela, že je na služobnej ceste. Spočiatku som sa za ním chcela rozbehnúť a objať ho, ale potom mi to došlo. Nebol tam sám. Žena, s ktorou bol, mi nebola vôbec povedomá. Otec zrejme vycítil, že ho niekto pozoruje a začal sa otáčať. Okamžite som sa otočila a čo najrýchlejšie som odišla preč. Mala som divný pocit. Ale čo, keď si to len ja namýšľam? Možno sa otec vrátil zo služobnej cesty a chce nás prekvapiť. Možno to bola len nejaká kolegyňa z práce. Existoval len jeden spôsob, ako som to mohla zistiť. Vytiahla som telefón a začala som písať.

Lucy: Ahoj oci, ako sa máš? Kedy prídeš domov?

Prekvapivo mi otec odpísal hneď.

Otec: Tento víkend, máme stretnutie. Nebudem môcť prísť. Chýbate mi.

Hneď ako som prečítala správu, prišlo mi zle. Ako len mohol? Odložila som telefón do vrecka a vybehla von z nákupného centra. Neviem presne, ako dlho som chodila po vonku, ale bola už tma.

Bola som neuveriteľne nahnevaná, sklamaná a cítila som sa podvedená.

Keď som prišla domov, mama akurát chystala večeru.