I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 42

Lucy

Ostala som na neho šokovane hľadieť. Cestou k jeho autu som si predstavovala všeličo, ale toto som fakt nečakala.

„Neviem čo si mám o tom všetkom myslieť." Odpovedala som hľadiac mu do očí.

Jeho oči ma hypnotizovali natoľko, že som si nevšimla kedy sa ku mne priblížil a jeho pery sa spojili s mojimi. Inštinktívne som zavrela oči a bozky mu začala opätovať. Cítila som, že sa čoraz viac zamotávam do tejto Harry Styles pavučiny a nedokázala som tomu odolávať. Chcela som to skúsiť a veriť mu.

„Ponáhľaš sa domov?" zašepkal pomedzi bozky

„Nie."

Odtiahol sa. „Tak v tom prípade by som ťa niekam zobral. Ak chceš ísť."

„Dobre" súhlasila som

„Len musím zájsť domov a niečo vybaviť."

Sedela som v aute a čakala na Harryho. Odmietla som ísť k nemu z jednoduchého dôvodu a ten bol Gemma. Cítila som sa pred ňou zvláštne, pretože určite vedela že mi Harry nie je ľahostajný.

„Harry?" zaklopal niekto na okienko.

Odtrhla som zrak od mobilu a všimla si mladšie dievča, ako na mňa pozerá. Mohla mať tak 15 alebo 16 rokov.

Otvorila som okienko a usmiala sa.

„Harry tu nie je, išiel si pre niečo domov."

„A ty si kto?"

„Jeho spolužiačka."

„Aha. Ty si Daisy?" opýtala sa ma

„Nie."

„Tak potom dobre. Ja prídem neskôr, ahoj." Odpovedala mi. Bolo to zvláštne.

Ochvíľku dorazil Harry s telefónom pri uchu a nejakými papiermi.

„Hľadalo ťa tu nejaké dievča." Oznámila som mu

„Aké?" vyzeral prekvapene

„Neviem, vyzerala mlado tak na 15 rokov."

„To je Rosa. Moja susedka."

„Aha." Bolo mi hlúpe vyzvedať, tak som to nechala tak.

„Kam ideme?" zmenila som tému

„Potrebujem zájsť do jedného klubu. Dúfam, že ti to nebude vadiť."

Klub, do ktorého sme prišli som vôbec nepoznala. Vyzeral celkom slušne, ale bolo jasné, že je to herňa. Aspoň z časti. Harry ma poslal k baru aby som si niečo objednala.

„Čo tak sama?" oslovil ma barman. Bol to chalan približne v mojom veku, možno o niečo starší.

„Nie som sama, len na niekoho čakám." Odpovedala som mu čo najnepríjemnejšie.

Našťastie už nevyzvedal, len mi priniesol coca colu.

Harry sa dosť zdržal a začínala som sa nudiť. Nehovoriac o tom, že som bola nervózna. Áno, súhlasila som že pôjdem s ním, ale nečakala som že ho budem čakať hodinu pri bare.

„Asi neprišiel čo?" ozval sa znovu barman.

„Asi ťa nenaučili, že je neslušné vyzvedať."

Na obranné gesto zodvihol ruky.

„Brzdi, len som sa opýtal. Nezvyknú sem chodiť také pekné dievčatá a ešte samé."

„Môžeme ísť." Ozval sa za mnou Harry. S radosťou som si zobrala veci a mierila k východu, všimla som si ešte jeho nepríjemný pohľad na barmana.

„Prepáč, že som ťa nechal čakať tak dlho. Nepočítal som s tým, že sa bude majiteľ vykecávať."

„To nič Harry, kam chceš ísť?"

Auto zaparkovalo pri priľahlom lese v chatovej oblasti. Obliekla som si bundu a vystúpili sme von. Harry bol v tomto typický chlap. Odolný voči zime.

„Prechladneš" pohrozila som mu.

„Potom sa o mňa budeš musieť starať" povedal s úsmevom.

Našťastie bola tma, nevidel ako sa červenám.O necelé tri minúty sme prišli peši k veľkej chate. Vyzerala byť z tých drahších, ale bolo viditeľné, že sem často nikto nechodí.

„Je to naša chata. Chcel som ju obhliadnúť mám v pláne tu stráviť Silvester." Prikývla som.„Samozrejme budeš pozvaná."Harry odomkol chatu a vošli sme dnu. Bola tam neuveriteľná zima. Horšie ako von. Samozrejme táto „chata" mala oveľa lepšie vybavenie ako celý mamin dom.Harry zapol kúrenie, takže onedlho tu bude konečne teplo.

„Páči sa ti?" Opýtal sa ma, keď som nepríčetne zízala na interiér.

„Je veľmi pekná. Chodievaš sem často?"

„Ani nie. Naši sem nechodia vôbec, Gemma tiež nie. V podstate som to tu chcel len skontrolovať, včera sa tu totiž to spustil alarm."Šokovane som na neho pozrela. Mala som rešpekt pred takými vecami a tradične som už mala v hlave príbeh o sériovom vrahovi, ktorý sa tu schováva.„Nemusíš sa báť. Si tu so mnou."

Harry začal chodiť po celej chate a hľadať príčinu. Bolo mi hlúpe len tak sedieť na gauči a nič nerobiť. Rozhodla som sa že mu pomôžem nájsť príčinu. Najprv som sa vybrala na prvé poschodie. Boli tam 3 izby a jedna kúpeľňa. Všetko bolo ako nové. V každej izbe boli dve postele malá skrinka s lampičkou a väčšou skriňou. Na trávenie víkendov s priateľmi to bolo ideálne miesto. Na ďalšou poschodí boli podkrovné izbičky, dvakrát toľko útulnejšie ako predošlé. Keby mali naši takú chatu, trávim tu všetok voľný čas. Aj lokalita chaty bola v oblasti, kde by sa človek nenudil ani v zime ani v lete. Rozhodla som sa vrátiť, s izbami bolo všetko v poriadku.Harry niečo rozoberal vo veľkej skrini s tichými nadávkami.

„Ten alarm musí byť pokazený." A hral sa tam s nejakými káblikmi. Započula som nejaký zvuk. „Harry čo je za týmito dverami?" Ukázala som na dvere, za ktorými som počula značný pohyb. „Pivnica a bordel. Nie je tam nič zaujímavé ani cenné." Odpovedal, vnímajúc kábliky a návod na použitie.Nechala som ho s jeho káblikmi a pomaly otvorila dvere. Poznáte tie scénky z hororov kedy dole v suteréne žije príšera? Presne to som si predstavila. Ale nechcela som sa pred Harrym strápniť, tak som sa tam vybrala.Hneď ako som bola dole, svoj čin som oľutovala. Bola tam tma, zima a pôsobilo to dosť strašidelne.Akými zázrakom som našla zapínač na svetlo. V tom okolo mňa niečo prebehlo a ja som vystrašene vykríkla.

Harry

Skurveny alarm. Posledné, čo som dnes chcel robiť bolo babrať sa s tou vecou. Nechápem, prečo som jednoducho nezavolal niekoho, kto sa v tom vyzná. Našťastie Lucy bola zaujatá chatou a zatiaľ jej to nevadilo. Keď som tu raz bol s Daisy, bola nahnevaná na každú sekundu, ktorú som sa jej nevenoval. Som rád, že som sa jej konečne zbavil. Konečne som v návode našiel riešenie môjho problému.Jediné čo mi chýbalo, bol malý šrubovák, ktorým som potreboval otvoriť skrinku. Určite bol niekde v chate, ale nevedel som kde presne a tak som usúdil že bude lepšie ak si pôjdem po náhradný do auta. Akurát som ho vyberal z kufra, keď som započul výkrik. Okamžite som sa rozbehol k chate.