I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 22

           

Keď naštartoval auto, zmocnila sa ma panika. Ako som mohla niečo také navrhnúť? Bolo mi to zvláštne, hlavne kvôli tomu, že stále neviem čo sa dialo na Halloweene.

„Nad čím premýšľaš?" prerušil ticho medzi nami

Nazbierala som všetku odvahu a odpovedala mu otázkou.

„Čo si pamätáš z Halloweenu?" hlas sa mi trochu triasol

Zamračil sa.

„Radšej by som si ho nepamätal, aj keď ma prekvapilo čo sa stalo."

Srdce som mala niekde v krku a počúvala som ďalej.

„Nikdy by som to o tebe nepovedal, že sa dokážeš tak odviazať."

„Harry" prerušila som ho

„Ja som tam nebola, teda bola, ale nie tak ako si asi myslíš." Takmer som šepkala, ľutovala som že som do tohto auta vôbec sadla a začala túto konverzáciu.

Harry rukami stisol volant a pridal. V aute ostalo nepríjemne ticho. Po niekoľkých minútach sme zastavili, pri akejsi opustenej budove. Nevedela som, čo mám povedať, cítila som sa nepríjemne.

„Som rád, že si to nebola ty." Povedal po chvíli.

V krku sa mi zasekla taká hrča, až to bolelo. Ako to myslel? Bol rád, že som to nebola ja.

„Ten chalan ťa ešte obťažuje?"

„Ehm, už nie." Rozpačito som odpovedala

„Tak to som rád." Odpovedal

„A ako sa ma Lily?"

Zasmiala som sa. „Dobre, neustále ťa spomína."

„Možno by sme ju niekedy mohli zobrať von." Navrhol.

Ten chlap ma v jednom kuse prekvapuje.

Dlho sme sa von nezdržali, za čo som bola v istej chvíli vďačná. Stále som nevedela čo sa dialo na halloweene a asi bude lepšie, keď sa to nedozviem. Aspoň vie že som to nebola ja, za čo je mimochodom rád. Priznávam mrzelo ma to pretože ak išlo o to bozkávanie, tak ma to istým spôsobom sklamalo. Ale čo môžem čakať? Hviezda školy, peniaze, dievčatá a ja nie som nikto. Moja popularite sa zakladá na jednom incidente s Daisy, z ktorého som aj tak ostala za tu zlú ja.

Naistý čas som sa rozhodla zabudnúť na všetky starosti, klebety a bežné pubertiacké záležitosti a tak som sa venovala len škole a brigáde. Aj napriek tomu, že som 90% peňazí dávala mame, vôbec to nezvládala. Čoraz viac bola Lily v mojej starostlivosti, vždy keď som bola doma. Mama si našla ešte jednu prácu o ktorej doma mlčala. Vždy keď konečne prišla domov, tak len spala. Naša rodina sa začala pomaly ale isto rozpadávať. O otcovi sme nevedeli nič, mama sa nám vzďaľovala. Otcovi som napísala niekoľko správ, ale všetky zrejme odignoroval.

Maisie som ignorovala úplne. Prešli takmer tri týždne počas, ktorých sme sa nebavili vôbec. Sem tam nejaká veta o tom čo je na večeru, nič viac.

Po prebdenej noci, ktorú som strávila pri Lily ktorá znovu ochorela, som sa ledva ráno odtackala do školy. Ráno bolo katastrofálne, hlavne kvôli tomu, že mama nebola doma. Musela som ísť s Lily ku starým rodičom. Tí, si ju bez problémov vzali k sebe, za čo som im bola nesmierne vďačná. Celé dopoludnie som bojovala s únavou.

Kráčala som do učebne pozerajúc do mobilu, keď som samozrejme narazila do Harryho, ktorý mi bol otočený chrbtom.

„Prepáč." Zamrmlala som