I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 45

„Kto je to?" Opýtala som sa zvedavo, skenujúc nove dievča rozprávajúce sa s Harrym.
„Netuším" mykla plecami Lola
„Nepozeraj tak naňho" upozornila ma.
Odvrátila som svoj pohľad a v hlave mi skákalo milión otáznikov. Samozrejme som začala žiarliť, aj preto že oproti nej som vyzerala ako nevkusný pubertiak. Dokonca aj Daisy, ktorá bola veľmi pekná, tak oproti tomuto novému dievčaťu vyzerala ako šedá myška.

Počas poslednej hodiny som vytiahla telefón a napísala Harrymu, že sa môžeme po škole stretnúť. Krátko na to zazvonilo a chodby zaplavili šťastní študenti, tešiaci sa z konca vyučovania.
Hrabala som sa v skrinke a nahádzala som do tašky zošity, ktoré na dnes potrebujem.
„Daviesová nezabudla si niečo?" započula som známy hlas.
Zayn sa opieral o skrinku, držiac môj zošit z matematiky.
„Ďakujem"vzala som si ho a vložila do tašky.
„Potrebuješ niečo?" Znudene som sa opýtala vyškereného Zayna, ktorý naďalej stál opretý o skrinky sledujúc ma.
„Ja nie, ale myslím že ty niečo potrebuješ" zasmial sa odtackal sa preč. Nechápavo som zakrútila hlavou, venujúc sa zamykaniu prepchatej skrinky. Keď sa mi ju konečne podarilo zatvoriť, odblokovala som mobil aby som zistila či mi Harry odpísal. Čo som čakala, jasné že nie. Lola zrazu pribehla ku mne.
„Tak o čom si sa chcela rozprávať, skočíme na kávu?"

Úplne som na to zabudla.

„Môžeme ale nemám veľa času, musím sa učiť"
Keď sme vyšli pred školu, zazrela som Harryho ako odchádza s tým novým dievčaťom preč. Vyzeral maximálne naštvane, tresol s dverami tak až sa to ozývalo na niekoľko metrov a odfrčal preč.
„Zaujímalo by ma kto to je." Zamrmlala som. Lola len mlčky prikývla sledujúc odchádzajúce auto.
„Volá sa Nicole." Počula som prichádzajúcu Juliu.
„Je tu nová?" Opýtala som sa zvedavo. Akoby to Julia nemohla nevedieť, klebety a novinky boli jej parketa.
„Áno, pochádza z nechutne bohatej rodiny, ktorá sa sem prisťahovala naspäť. Jej otec vlastní niekoľko firiem a reštaurácií. Neviem presne čo robí jej matka, ale jedno viem naisto."
Spýtavo sme sa na ňu s Lolou zahľadeli.
„Je to Harryho bývala priateľka" povedala s falošným úsmevom.
„Podstatné je že bývalá" okomentovala to Lola
„Vzhľadom k tomu že poslednú hodinu trávili mimo triedy a nakoniec odišli spolu preč, tak možno sa z nej stane aj súčasná"
„Julia, niekedy ma vážne zaujíma ako je možné, že vieš o každom všetko"
„Tak vidíš, už je to tak" odvrkla a odpochodovala preč.
„Prestávam jej veriť" oznámila mi Lola, ktorú som viac menej nevnímala a rozmýšľala nad tým, čo nám povedala Julia. Pozrela som sa na telefón, ale od Harryho mi žiadna odpoveď neprišla. Povzdychla som si.

„Tak o čom si sa chcela somnou rozprávať?" opýtala sa Lola, ktorá si práve nasypala aspoň 3 kilá cukru do kávy.
„Bola som s Harrym na jeho chate" priznala som.
„A?"
„A nič. Bozkávali sme sa, skoro to zašlo ďalej, ale iba skoro a som v riadnych sračkách, lebo ho mám radšej než by som mala mať."
Súcitne na mňa pozrela.
„Lucy, Harry je zvláštny. Nemyslím si že je to zlý chalan, ale veľa o ňom nevieme pretože pôsobí príliš tajomne. Dokonca ani ukecaná huba Julia o ňom nevie až tak veľa. Teda ak nerátam pletky o tom, čo sa dialo na akej párty."
„Dnes chcel isť von, ale po tom čo sa tam zjavila jeho bývalá, tak sa neozval."
„Skúsim niečo zistiť?" Navrhla mi
„Neviem. Možno som len ďalšia v poradí do jeho zoznamu." Zamrmlala som
„Lucy, to na tebe niekedy neznášam. Hneď vytváraš katastrofické scénare. Jednoducho počkaj kým sa ti ozve. Sama máš ex priateľa psychopata, nevieš čo za tým je." Karhala ma.
„Fajn, počkám."
Dopili sme kávu, zaplatili a odišla som domov. Snažila som sa  sústrediť na učenie, Ale veľmi mi to nešlo, nakoniec som zaspala nad matematikou. Zobudila som sa okolo 4. ráno a všimla som si zmeškaný hovor od Harryho. „Kurva" zanadávala som.
Napísala som mu esemesku o tom že som zaspala a išla som si dať sprchu. Keď som s ním vyliezla všimla som si odpoveď od Harryho.

„Prepáč, že som sa neozval, niečo mi do toho prišlo."

Nevedela som čo mu mám odpísať, keď mi prišla ďalšia správa

Prečo nespíš?

Zaspala som okolo 9. Už sa mi nechce spať.

Poď von.

Akože vážne teraz? Veď je niečo po 4 ráno. Vyliezla som z izby a ako klasicky nikto nebol doma. Súrodenci boli u otca a mama nebola v poslednom čase doma nikdy. Harrymu som odpísala že pôjdem takže príde po mňa. Rovno som si zbalila aj veci do školy, aspoň do istoty.

Keď som nastúpila do auta, Harry vyzeral ako keby nespal vôbec.
„Je všetko v poriadku?" Opýtala som sa ho.
„Áno" Zamrmlal maximálne nepresvedčivo.
Nevedela som, čo mu mám povedať. Ostala som ticho, sledujúc cestu po ktorej sme išli.
„Ako sa ma Lily?" opýtal sa a hneď som nadobudla presvedčenie, že má rovnaký problém.
„Má sa fajn. Ale dlho som ju nevidela."  Skutočnosti to bola pravda, vďaka mojej rozhádzanej rodine sa úplne zmenili vzťahy medzi všetkými. Možno to znie príšerne, ale aj napriek tomu že mi súrodenci chýbajú, pocítila som akúsi úľavu a väčší priestor pre seba.
„Prečo si včera nemal čas?" Opýtala som sa zrazu.
„Ehm, mal som nejaké problémy s Gemmou."
Neviem, prečo som mala pocit že klame.
„Kto je to dievča, ktoré s vami sedelo na obede?" Vyzvedala som ďalej.
„Nicole. Je nová."
„Poznáte sa?"
„Trochu."
„Lucy, musím ti niečo vážne povedať."