I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA16

           

Ráno som musela vstať, aby som sa postarala o sestru. Maisie spokojne spala a o Lily sa nemal kto starať, keďže mamu zavolali do práce. Bola som totálne rozbitá. Zničene som pozerala na televízor.

Okolo obeda som si pretrpela prednášku od Sebastiana o tom, ako som mohla bez oznámenia odísť a navyše sama.  Vynechala som časť o supermarkete, inom autobuse a aj všetko čo sa dialo vrátane Harryho. Pravdepodobne by ma zabil. Som ale neskutočne vďačná, že ho mám. Je ako môj starší brat.

Poobede, keď sa mama vrátila z práce som sa s ňou chcela porozprávať. Lily nadovšetko milujem, ale nie som jej matka. A tá moja by sa jej mala venovať viac, keďže už o jedného rodiča prišla.

To čo som sa dozvedela ma nijak nepotešilo. Mama si našla ešte jednu prácu, pretože sama z jednej nedokáže uživiť piatich ľudí. Otec na jej správy vôbec nereaguje, takže od neho sa pomoc nedá očakávať.

Navrhla som mame, že si nájdem brigádu ja. Predsa som už dospelá a môžem niečo robiť, aspoň cez víkendy. Nebola nadšená, ale súhlasila. Musela som jej sľúbiť, že to nijako neovplyvní moje študijné výsledky. V čo dúfam.

Absolútne neviem, aká brigáda by ma bavila. Alebo pri ktorej, by som dobre zarobila. Určite nechcem vykladať tovar niekde v Tescu.  Nehľadala som dlho a jeden inzerát ma zaujal. V obchodnom centre, ktoré je neďaleko hľadajú čašníčku do kaviarne. To by mohlo byť zaujímavé.

Nechcela som zbytočne premýšľať a rozhodla som sa, že tam hneď vyrazím. Hneď pri vchode som si všimla, že táto kaviareň patrí k luxusnejším a drahším.

Pri bare som videla tri dievčatá. Dve z nich sa znudene hrali na telefóne a tá tretia robila šľahačkový pohár. Musím uznať, vyzeral nádherne. Úplne ako vystrihnutý z časopisu. Okamžite ma oblial pot, zvládnem to vôbec? Urobiť preso, zalievanú, čaj je v poriadku ale toto vyzeralo ako majstrovské dielo.

„Pomôžem vám?" znudene sa ma opýtala čašníčka, ktorá mala menovku Nicole.

„Ehm, áno. Chcela som sa informovať ohľadom brigády. Videla som inzerát na internete." Zdvorilo som jej odpovedala.

„Super. Poď za mnou." Znudene prehovorila a naznačila mi, aby som ju nasledovala dozadu. Prešla som za bar a vošli sme do veľkých dverí. Všimla som si plno krabíc, fliaš, rôznych tanierikov, stoličiek a plno rôznych vecí.

„Predstavím ťa vedúcej, bude nadšená, že sa konečne niekto ozval." Začala hovoriť

„Máš nejaké skúsenosti? Si vyučená barmanka?"

„Ehm, no nie. Vlastne si len hľadám brigádu popri škole." neisto som jej odpovedala.

„To nevadí, všetko sa rýchlo naučíš." Prehovorila neutrálne. Nepôsobila na mňa nesympaticky, ale ani sympaticky.

Zaklopala na dvere a postrčila ma dnu.

„Nová brigádnička." Prehovorila a odišla.

Ostala som tam vystrašene stáť. Oproti mne sedela za stolom žena stredného veku, tmavšej pokožky s dlhými čiernymi vlasmi.

„Teší ma ja som Amanda." Podišla ku mne priateľsky sa usmiala a podala mi ruku.

„Ja som Lucy, teší ma."

Amanda mi všetko vysvetlila. Vlastne je ti majiteľka tejto kaviarne, ktorá sa volá Peggy Porschen Cakes.  Taktiež sa tu predáva neskutočné veľké množstvo rôznych dezertov a koláčikov. Kaviareň je celá rúžová a popravde pôsobí ako z rozprávky. Amanda mi vysvetlila, že ako jediná v širokom okolí predáva cez 50 druhov káv, ktoré si vyžadujú presnú prípravu. Nikdy som netušila, že sa niektoré kávy môžu pripravovať podľa stupňov horúcej vody. Ďalej mi vysvetlila, že jej nedávno odišli tri barmanky, takže ma teraz krízu a nemá kto pracovať. To mi celkom vyhovuje, pretože ja mám času dosť a peniaze potrebujem.

Keď mi vysvetľovala ako sa pripravujú niektoré špeciálne kávy zbledla som. Určite sa mi to nepodarí urobiť, tak ako mi to vysvetľovala. Amanda si hneď všimla môj výraz a ubezpečila ma, že sa nestane aby som tu ako nováčik ostala sama. Zoznámila ma s dievčatami, ktoré tam zatiaľ pracujú. Jednu som už poznala Nicole, druhá bola Sandra a tretia Gemma.

Amanda na mňa vyvalila milión informácií, keď sa pozrela na telefón zamrmlala niečo o tom, že musí odísť a nechala ma tam samú. Nicole a Sandra sa venovali telefónom.

Prezerala som si bar a ponuku káv.

Do prázdnej kaviarne sa zrazu navalilo veľké množstvo ľudí. Ostala som šokovane hľadieť a ani som sa nepohla spoza baru. Ochvíľu sa dievčatá vrátili a začali chystať svoje objednávky. Nemo som na nich hľadela a začala som mať pocit, že toto nie je nič pre mňa.

„Lucy, poď musíš si to vyskúšať." Zakričala na mňa Gemma a ja som k nej nervózne podišla.

Vysvetlila, mi ako pripravím špeciálnu kávu, do ktorej išla zmrzlina, škorica a všetko možné. Snažila som sa to pripraviť, presne tak ako mi vysvetľovala. Na môj vkus to vyzeralo príšerne. Myslím, že to isté si myslela aj Gemma, keď som videla jej výraz. Naznačila som, že mi je to ľúto a ona rýchlo urobila celú prípravu odznova.

„To je v poriadku, ja ťa všetko naučím." Povzbudila ma.

Nakoniec som tam strávila niekoľko hodín. Gemma, bola fakt veľmi milá a snažila sa mi toho, čo najviac vysvetliť. Jednoduché kávy som pripraviť vedela, alebo odniesť zákusky, len tie špeciálne mi robili problém.

„Nič, si z toho nerob, začiatky sú také."

„Neviem, či sa to zlepší." Smutne som podotkla

„Musíš si viac veriť. Ja ti s tým pomôžem."

„Ďakujem si milá." Usmiala som sa. A áno, skutočne bola. Pôsobila veľmi pozitívnym dojmom.

Vonku už bola tma, veď bolo desať hodín. Po predošlej skúsenosti som sa rozhodla, že prechádzku vynechám. Pozerala som si spojenia autobusov, keď mi Gemma navrhla, že ma odvezie.

„To by bolo od teba veľmi milé." Súhlasila som.

„Maličkosť. Rada sa vozím." Zasmiala sa.

Zišli sme do podzemného parkoviska a ja som ostala s otvorenými ústami pozerať na Gemmine auto. Bola to luxusná audina.

„Pekné auto."

„Ďakujem, uvažovala som o novom, ale neviem sa jej vzdať." Zaškerila sa.

Po ceste sa ma Gemma pýtala kam chodím na školu, s kým bývam a rôzne omáčky.

„Mam troch súrodencov. Niekedy je to katastrofa. Najmä so sestrou."

„Ja mám iba mladšieho brata. Viem čo to je." Zasmiala sa

„Koľko má rokov?" opýtala som sa

„19." Odpovedala mi a sledovala cestu.

„Tak a už sme tu." Prehovorila a zastavila pred mojím domom.

„Ďakujem, čo som dlžná?"

„Ale nič. To je v poriadku. Vidíme sa zajtra." Usmiala sa.