I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 36

Neviem ako by to všetko pokračovalo, keby mi do toho nezazvonil hlúpy telefón. Harry sa okamžite odtiahol a ja som naštvane vytiahla mobil z vrecka. Volala mi Katie.

„Ahoj." Pozdravila som na čo vôbec nereagovala.

„Do riti Lucy kde trčíš, vieš vôbec koľko je hodín!" Skríkla na mňa

„Neviem." Odpovedala som bez štipky irónie, lebo som to skutočne nevedela."
„Je pol dvanástej."

„Preboha, už idem." Povedala som ironicky a zložila.
„Mali by sme ísť." Povzdychla som si.
„Iba pod jednou podmienkou." Odpovedal mi Harry vážne.
„Harry sme tu hodinu a pol po večierke, zabijú nás." Začala som ho ťahať smerom k pláži. Jediná reakcia bolo povzdychnutie. Skutočne som nestála o problémy. Aj keď ma nehorázne štvalo že vždy keď som s Harrym stane sa nejaká blbosť, niekto zavolá, príde, spadne meteorit a podobne. Rýchlym krokom sme prišli až k hotelu. Zakrádali sme sa po chodbe, keď sme narazili na učiteľku.

„Styles a Daviesová, vysvetlite mi prečo sa po večierke flákate mimo izieb." Hrozivo na nás skríkla. Ostala som v šoku z jej výrazu a vedela som, že sme v poriadnej kaši.

„Prepáčte je to moja vina. Poprosil som Lucy aby mi pomohla s históriou. Zároveň sme vás hľadali, pretože máme záujem o zvýšenie kreditov pri súťaži. Viem, že ich môžete vy udeliť a chceli sme vedieť ako si môžeme prilepšiť." Začal evidentne klamať s pokojným hlasom.

„To ste sa ma mohli opýtať zajtra nie?" Nenechala sa oklamať.

„Samozrejme, ale viete my sme usilovní a chceme to mať čo najlepšie." Usmial sa a prisahám, že ten jeho úsmev ju presvedčil. Začala sa chichotať a chváliť, aký sme výborní študenti.
„Zajtra vám poviem inštrukcie a teraz okamžite spať." Povedala prísne.

„Pre istotu vás odprevadím, hlavne slečnu Daviesovu. Aby ste náhodou neštudovali aj francúzštinu." Keď mi došlo ako to myslela okamžite som vyvalila oči a mlčky kráčala k izbe. Zato Harry sa uškŕňal ostošesť. Keď som prišla na izbu Katie už spala, dala som si rýchlu sprchu, ľahla do postele a vytiahla telefón. Svietila tam správa od Harryho.

Môžeme sa učiť aj tu francúzštinu.

Ten je neskutočný.

Na ďalší deň sa asi celý svet zbláznil. Od rána sme nič nestíhali a keď sme sa poobede dostali na izbu, cítila som sa unavená ako po trojdňovej žúrke. Iba som ležala v posteli a hrala sa na telefóne.

„Vzdávam to." Prerušila ticho Katie.

Zvedavo som sa k nej otočila.

„Nemá o mňa absolútne žiaden záujem." Prehovorila skleslo.

„Katie, netráp sa. Žiaden chalan za to nestojí." Snažila som sa ju neúspešne utešiť. Nemyslím, že Niall je zlý chalan, ale aspoň by ju nemusel úplne ignorovať. Nič mi na to neodpovedala.

„Pozri zajtra ideme domov a je piatok, môžeme ísť trebárs do kina." Navrhla som a zaškerila sa. Dostala som nápad.

„Nechceš ísť niekam s Harrym?"

„Nie som s ním na ničom dohodnutá. Okrem toho myslím že ťa treba trochu rozveseliť. Môžeme ísť nakupovať, do kina a tak."

„S tým kinom súhlasím."

Hneď poobede sa spustil strašný leják a podľa predpovede malo liať až do nasledujúceho rána.

Ani k večeru sa počasie neznormalizovalo, takže sme mali v pláne ostať na izbe a len tak leňošiť. Harry mi viac nepísal a mne bolo trápne mu po včerajšku napísať. Vlastne ani neviem čo si o tom mám myslieť. Bolo to nádherné, nikdy som pri nikom niečo také necítila, dokonca ani pri Alexovi. Keď sa teraz zamyslím nad mojím predošlým vzťahom, vôbec mu nechápem. Bola som však naivná a myslím že každé dievča si niečím podobným prejde. Viem, že druhýkrát sa mi to nestane. Áno, k Harrymu niečo cítim a je to skutočne silné, ale nenechám sa ovládať citmi. Stále som nevedela či mu môžem 100% veriť, ale bolo to na dobrej ceste.