I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 49

LUCY

„Lucy" do náruče mi vbehla Lily, ktorú som okamžite začala objímať.
„Ocko ťa už hľadá." Oznámila mi natešene.
Netrvalo dlho a našla som ho.
„Ahoj, vysvetlíš mi čo sa tu deje?" Opýtala som sa skôr, než ma stihol privítať.
„Na to bude čas neskôr, teraz ťa potrebujeme pripraviť." Postrkával ma preč. Čakala som rodinný obed, nie luxusnú ceremonádu preto som vyzerala ako cvok.
Nejaká potetovaná ženska ma namaľovala a pripravila mi šaty. Takéto veci by som mala vedieť dopredu. Okrem toho nechápem, čo to celé má znamenať.
Vošla som do predsiene s všade naokolo stáli nóbl vyobliekaní ľudia."
„Lucy, chcem ťa niekomu predstaviť, toto je pán Jenner môj obchodný partner."
„Teší ma." Podala som ruku staršiemu pánovi, ktorý na mňa pôsobil zvláštne.
Pán Jenner sa vzdialil a ja som chcela otca vyspovedať čo má toto všetko vlastne znamenať.
„Máme výbornú príležitosť. Všetci. Môžeme sa presťahovať a začať od znova niekde ďaleko, kde sú oveľa lepšie školy, oveľa lepšie bývanie, práca.." rozplýval sa zasnene.
„A čo mama?"
„Lucy, si už takmer dospelá. Za pár dni máš 18 a v tvojom veku už iste chápeš, že niektorí ľudia si proste nie sú súdení."
„To chápem, možno až príliš dobre." Zamrmlala som si popod nos.
„Ale nemôžeme sa len tak odsťahovať ako keby nič."
„Lucy, vieš aká je tvoja matka. Okrem toho vieš že jej rola matky nikdy nešla. O súrodencov si sa starala ty. A to skončilo. Chcem pre teba to najlepšie vzdelanie a neskôr tu najlepšiu prácu. Vôbec sa mi nepáči, že si musela v 17 začať chodiť do práce."
„Tá práca ma bavila."
„Ale pre teba je dôležité študovať a nie robiť v cukrárni. Všetko sa dozvieš neskôr. Chceme usporiadať večierok, na ktorom sa všetko dozvieš. Budú na ňom významní ľudia a ja ťa tam chcem mať, rovnako aj tvojich súrodencov. A tiež si tam môžeš zavolať tvojho partnera."
Okamžite som nabrala odtieň paradajky.
„A-akého partnera?"
„Lily mi spomínala nejakého Harryho. Chcem toho chlapca spoznať. Či je pre teba vhodný."
„Nerob si starosti, je to len môj spolužiak."
„Lily hovorila niečo iné."
„Tak sa mýlila. Je ešte malá a nechápe takýmto veciam!" Prudko som vyprskla. Podľa toho čo ocovi nakecala tomu rozumela až podozrivo dobre, ale to on vedieť nemusí.
„Tak si niekoho zavolaj, aby si mala na ten večer partnera."
„Musím?"
„Áno. Musíš!" Zamračil sa na mňa a hneď sa začal venovať hosťom.
No zbohom. Ešte že mám Sebastiana snaď mi zachráni zadok.

Zvyšok dňa prebiehal relatívne v poriadku. Väčšinu času som trávila s Lily, Tommy sa niekam vyparil a Maisie som skoro ani nevidela. Iba raz pri stole s občerstvením. Von sa začínalo stmievať, tak som sa rozhodla ísť domov. Otec ma síce presviedčal aby som ostala, ale toto nebol môj domov. Nechápem ako sa behom posledných mesiacov všetko zmenilo, ale nič sa s tým nedá robiť. Rozhodla som sa navštíviť Gemmu. Podľa skupinového chatu na facebooku, v ktorom boli kolegyne, som vedela že je v práci.

„Lucy, tak veľmi si mi chýbala." Objala ma okamžite.
„Aj ty mne, ako sa máš?"
„Ujde to a čo ty?"
„Celkom fajn." Slabo som sa pousmiala.
„Keď skončím, príde po mňa Harry, nechceš ísť niekam?"
Pri zmienke o Harrym som mierne spanikárila. Vedela som, že sa mu nemôžem vyhýbať večne, ale napriek tomu sa o to pokúsim.
„Asi skôr nie."
„Ale no ták, je sobota."
Mlčky som sa zahľadela do zeme.
„Nechceš ho stretnúť že? Zabijem ho keď ti niečo urobil." Spustila zamračene.
„Nie o Harryho nejde, mám už dnes niečo." Zaklamala som.
„To je škoda, my dnes ideme s partiou von a.." okamžite nahodila nahnevaný výraz.
Pri dverách stál Harry, pozeral do telefónu a za ním kráčala Nicole, s povýšeneckým výrazom.
Povzdychla som si.
„Gemma, môžeš už skončiť, chceli sme.." začal Harry, ale v momente keď zodvihol a všimol si ma zasekol sa.
„Na niečom sme sa dohodli." Precedila Gemma cez zuby, škaredo zazerajúc na Harryho.
„Ahoj Gemma, rada ťa vidím." Zaškerila sa Nicol pobavene.
„Viem kurva, môžeme isť?" Harry odomňa odvrátil pohľad a naštvane hľadel na sestru.
„Vlastne nie. Prešla ma chuť." Otočila sa a zmizla niekam za bar.
„Tvoja sestrička ma zrejme krámy." Utrúsila tá protivná zmija.
„Môžeš s tým prestať?" Odsekol jej Harry a ja som mala chuť niekam újsť. Táto spoločnosť bola obzvlášť nepríjemná, rovnako ako súrodenecké doťahovanie.
„Harry, nepredstavíš nás?"
Myslím, že keby ma neprepaľoval pohľadom tak by si ma ani nevšimla.
„To je Lucy, spolužiačka." Au, to bolelo.
„Nicole." Falošne sa usmiala.
„Ahoj." Povedala som, hoci už ma ignorovala a hľadela na Harryho.
„Mám pocit, že tvoja sestrička s nami nejde, nestrácajme čas." Zašvitorila veselo.
„Idem za ňou." A bez dovolenia išiel za bar.
Nicole pretočila očami.
„Jeho sestra je úplná krava. Dávaj si na ňu pozor, odsudzuje ľudí bez toho, aby ich poznala."
„Super." Odpovedala som nezaujato
Čo som fakt neznášala je ohováranie. Obzvlášť keď ide o moje kamarátky. Ani som sa neobťažovala čakať za odpoveďou, odkráčala som preč. Nechcela som odísť len tak, tak som si to namierila za Gemmou, ktorá zmizla spoločne s Harrym niekam do skladu.
„Nerozumiem, prečo to nedokážeš pochopiť." Vrčal Harry na Gemmu. Stáli oproti sebe, ruky mali založené vbok a každú chvíľu po sebe skočia. Odkašľala som si. Harry na mňa škaredo pozrel načo som sklonila zrak.
„Proste nikam nejdem a teraz vypadni." Gemma nazlostene odpochodovala preč.
Ostala som tam s Harrym sama.
„Aký bol večer so Zaynom?" Vypľul na mňa.
To ako vážne?
„Aký bol večer s Nicole?" Usmiala som sa.
Harrymu pohľad zmäkol a priblížil sa ku mne.
„Žiarliš?"
„Nie, nemiešam sa do cudzích vzťahov." Ustúpila som.
„Lucy, ty ničomu nerozumieš."
„Tak mi to vysvetli."
„Je to komplikované."
„Pozri Harry, je to tvoja vec. Okrem toho, sme iba spolužiaci nič viac."
„Tak ahoj." Takúto odpoveď som nečakala, otočil sa a zmizol preč. Sadla som si na prepravky a premýšľala som. Vykašlem sa na neho. Na jeho Nicole aj na všetko čo bolo.
„Zaškrtila by som ho." Prerušila ma v mojich myšlienkových pochodoch Gemma.
„Je dosť komplikovaný."
„Máš ho rada že?"
„Neviem." Čo vlastne k Harrymu cítim? Zrazu som si tým nebola 100% istá.
„Chceš sa o tom porozprávať? Pozri je síce len šesť ale možno ma pustia z práce skôr."
„Môžeme." Gemmu som mala rada od prvej chvíle, avšak neviem či bolo najmúdrejšie jej vyrozprávať celú tu záležitosť s Harrym.
„Fajn, idem zistiť či môžem skončiť skôr."
Z mojich myšlienok ma vytrhol zvoniaci telefón. Skôr by som čakala že mi zavolá nejaký svetoznámy spevák, než osoba, ktorej meno svietilo na display.
Neveriacky som potiahla zelenú ikonku.
„Áno?"
„Musíš mi pomôcť stalo sa niečo strašné."

HARRY

Celá táto situácia ma skurvene srala, hlavne pretože som nevedel čo mám robiť. Nicole stále niečo rozprávala, aj keď jej muselo byť jasné, že ma to v tejto chvíli vôbec nezaujíma. Mal som sto chutí ísť pohľadať Zayna a zabiť ho zato, že odišiel s Lucy. Celý čas na ňu nadával o čo mu ide teraz? Ďalší problem bola samotná Lucy. Keby si to nechala vysvetliť, celé by to bolo inak. Prečo sa vôbec rozčuľujem? Najradšej by som sa na všetko vysral, lenže príchod Nicol mi úplne zmenil pohľad na všetko. Ďalší problém číslo- už to nespočítam, bola Gemma. Vždy bola tá rozumnejšia, ale tentokrát sa správala ako malé decko.
„Harry, počúvaš ma vôbec?"
„Nie."
„Prestaň byť na mňa odporný, nemôžem za to, že tvoja sestra je nepríčetná."
Mal som toho po krk, chystal som sa jej poriadne vyčistiť žalúdok.
„Vieš čo, idem si kúpiť nejaký náhrdelník, ty sa zatiaľ ukľudni." Odvrkla veselo a vošla do jedneho z najdrahších obchodov v nákupnom centre. Kedysi som jej tam nakúpil plno šperkov. Znudene som si sadol a vytiahol mobil.
Žena v obchode, mám hodinu čas. Prešlo sotva 5 minút a nákupným centrom som videl utekať známu osobu. Hneď mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Okamžite som spozornel a rýchlym krokom prišiel k Lucy, ktorá vyzerala že sa každú chvíľu rozplače.
„Lucy čo sa...?"
Okamžite sa mi vrhla do náručia a ledva zadržiavala plač.
„Harry, prosím ťa pomôž mi."