I don't know you, Harry Styles

KAPITOLA 24

„To teda je." Neostávalo mi nič iné, než súhlasiť.

Vtom urobil niečo, čo som absolútne nečakala. Jemne ma chytil za zápästie a otočil viac k sebe. Postavil sa predo mňa a s úškrnom na tvári sa opýtal:

„Takže ma máš čím ďalej, tým radšej." Šibalsky sa usmieval.

V momente som očervenela.

„No, ako kamaráta samozrejme." Vykoktala som.

Príjemne sa usmial, na čo mu, okamžite, vybehli jamky. „Jasné." Zašepkal.

Na túto chvíľu som tak dlho čakala, chodiaca dokonalosť v takejto blízkosti. Počas jednej sekundy mi v hlave prebehlo tisíc katastrofických scenárov, ako by nás niekto mohol vyrušiť.

Prstami mi prešiel po líci a chvíľu mi hľadel do očí. Pocítila som, ako mi zastrčil vlasy za ucho a pozorne sledoval moju tvár.

Bola som nervózna, nevedela som, čo mám robiť. Snažila som sa vybaviť si nejaký romantický film, kde bol podobný priebeh. Musím však skonštatovať, že jediný žáner, ktorý som v poslednom čase sledovala, bol horor, a tým pádom v takejto scénke, by som mu mala odhryznúť hlavu, keby som sa inšpirovala filmom. Musela som sa zasmiať na svojich švihnutých myšlienkach. Harry nahodil nechápavý výraz, ale stále sa usmieval.

„Prepáč, ja len... to je jedno." a nevedela som sa prestať škeriť.

Harry len nechápavo pokrútil hlavou a pristúpil ešte bližšie ku mne. Rozhodne to nebola vzdialenosť medzi dvoma rozprávajúcimi sa kamarátmi. Srdce mi bilo až v krku, keď sa začal znovu nakláňať.

„Harry," skríkol nejaký chalan, najskôr Louis.

Okamžite sme od seba odstúpili. Harry sa na Louisa spýtavo pozeral, za to ja som rozmýšľala nad vraždou. Je toto vôbec možne? Fajn, keby som nemyslela skôr na zombie scény, tiež by to bolo iné.

„Harry, hľadá ťa tá štetka." Opito prehováral Louis a pripaľoval si cigaretu.

„Ktorá teraz?" opýtal sa Harry sarkasticky. Zrejme ich pozná veľa.

„Daisy, tuším už ide." Opito ukázal smerom dnu do haly.

Skutočne sa tam prechádzala Daisy s naštvaným výrazom a za ňou kráčali jej verné kamarátky.

„Na tvojom mieste, radšej skočím z balkóna a zdrhnem." Znudene som podotkla.

Harry na mňa prekvapene pozrel a v jeho očiach bol jasný náznak toho, že to skutočne má v pláne.

„Louis, nevidel si ma." Povedal opitému kamarátovi, chytil ma za ruku a viedol preč.

Dnu sme sa nemali ako dostať, pretože pri vchode snorila Daisy.

Jediná možnosť bola vyliezť z balkóna a preskočiť na vedľajšie okno, ktoré neviem kam videlo.

„Harry, si si istý? Je to šialené." Neisto som sa opýtala, hoci sa mi nápad bláznivého skákania z balkóna páčil.

„Šialené veci mam rád." Pousmial sa a preliezal zábradlie.

Vtom sa otočil „Okrem toho, to bol tvoj nápad."

Opatrne prekročil na parapetu okna, ktorá našťastie nebola ďaleko. Neisto som na neho hľadela, kým som nezačula blížiaci sa Daisyn hlas, ktorý mi dodal odvahu.

Okamžite som prekročila zábradlie a ponáhľala sa za ním.

„Nie sme normálni." Zašepkala som Harrymu, ktorý postrčil okno dnu, aby sa otvorilo. Hneď na to zoskočil dnu do miestnosti a podával mi ruku.

„Pozor." Zašepkal mi a hneď sme sa obaja skrčili pod oknom. Z balkóna bolo počuť Daisy, ako spovedá Louisa.

„Louis! Kde je Harry. Viem, že tu bol. Videli ho na balkóne s nejakým dievčaťom!"

Louis sa iba opito smial a tvrdil, že nevie, o čom hovorí.

Jej kamarátky pozerali na okno, pod ktorým sme sa ukrývali, takže sme nehybne, potichu, zadržiavajúc smiech čakali.

„Louis! Harry je môj priateľ!" kričala naštvane.

„Veď ste sa rozišli a neviem, či sa to dalo nazvať chodením." Oponoval jej Louis, zrejme naštvaný, že mu nechce dať pokoj.

„Harry a ja sme sa nerozišli! A kým ja nepoviem, vzťah nekončí. Teraz mi okamžite vyklop, kde zmizol s tou štetkou!" kričala ďalej.

Rozmýšľala som, či vôbec vie, že tá „štetka", s ktorou zdrhol, som ja. Pri tom, ako sa máme v láske, asi  by rovno rozbila celý bowling, keby to zistila.

„Kde to sme?" zašepkala som Harrymu, ktorý krútil očami nad jej výstupom.

„Myslím, že to je šatňa pre zamestnancov." Zašepkal.

Vtom sme začuli, ako niekto vložil kľúčik do zámku a odomykal dvere. Harry ma inštinktívne potiahol za ruku a po štyroch sme sa premiestnili za veľký stôl. Prisahám, že som sa cítila znovu ako malé dieťa, ktoré o chvíľku prichytia pri niečom zakázanom. Do miestnosti vošla istá dievčina, ktorá nazlostene telefonovala s priateľom.  Evidentne prežívali krízu, pretože mu aj riadne vynadala. Vďaka svojmu emocionálnemu rozpoloženiu zabudla zamknúť šatňu, čo bolo pre nás výborne. Potichu sme sa zakradli von. Zrejme sme vyšli na nejakej špeciálne zamestnaneckej chodbe, pretože sme tam boli sami.

„To čo robíme, nie je normálne." Krútila som hlavou a mrmlala si popod nos.

„Ber to tak, že normálnosť je nudná." Odpovedal Harry a sledoval, či je pred nami čistý vzduch. Neviem, ani ako sa nám podarilo, vykradnúť von. Zavolali sme Gemme, ktorá nám oznámila, že nechce ešte odísť, ale nemáme si robiť starosti s čakaním na ňu.

„A čo Louis? Toho tu necháme?" opýtala som sa.

„Louis sa opil, pretože tam ma bývalú. Písal som mu tiež a odpísal, že môžeme odísť. A že Daisy je nervózna, tak by sme si mali pohnúť."

Problém číslo jeden, nastal v momente, keď sme sa blížili k autu. Pri ňom už pochodovala naštvaná Daisy v sprievode kamarátok. Všetko sa udialo priveľmi rýchlo. Ostali sme stáť, na čo si nás hneď všimla a vyvalila oči.

„O-OU." Prehovorila som neisto.

Z Daisy sa vydal zvláštny zvuk pripomínajúci zviera v džungli. Prekvapene som na ňu vyvalila oči a čakala, čo spraví. Jej kamarátky, ktoré sa napchávali popcornom, na ňu prekvapene hľadeli tiež. Daisy sa k ním otočila, zobrala si do oboch rúk do plnej hrste popcorn a začala ho do nás hádzať. Vyzerala, ako totálny psychopat. Ostala som ako skamenená, zatiaľ čo popcorn lietal na každú stranu. Avšak, keď chytila pohár s colou  okoloidúcemu chlapcovi, nebolo mi to dvakrát jedno. Harry mal zrejme podobné myšlienky, pretože nám stačil na seba jediný pohľad a spoločne sme sa snažili pred šialenou Daisy utiecť. Tá sa za nami okamžite rozbehla a mali sme celkom slušné publikum. Celé parkovisko. Prisahám, že som videla niekoľko ľudí ako nás natáčajú.

Našťastie, Daisy má veľmi praktickú obuv, takže v ihličkách, ktoré si obula ďaleko nedobehla.

Zastavili sme sa na druhej ulici a utiahli sa za stenu, kde bol tieň. Obaja sme boli zadychčaní.

„Myslela som si, že niečo také, sa môže stať len v americkom filme." Prehovorila som.

Harry len prikývol. Keď sa moje oči stretli s tými jeho, nevydržali sme to a rozosmiali sa.

„Myslím, že bude lepšie, keď ťa domov odprevadím." Povedal po chvíli.

„Na pešo to bude taká hodinka." Odpovedala som a čakala, že to odmietne.

„Bude to ešte dlhšie, pretože som hladný a ty by si mala tiež niečo zjesť." Usmial sa a ukázal prstom na neďaleký billboard, pri ktorom bola pizzéria.